Vzhľadom na neskorý májový termín nášho príchodu bol hlucháň už za vrcholom toku. Bolo po daždi a podvečer. Mierny opar pokrýval les. Ani sme nedúfali, že príde. Chceli sme sa za ním vydať až na druhý deň ráno. Asi mal potrebu sa stretnúť a pobiť sa s niekym o jeho kus nábytku. Agresivita pri stole mu však vydržala sotva pár minút. Po nich pomaly odkráčal do blízkeho lesa. Tam sa motal a kŕmil sa na čučoriedkových kvetoch. My sme sedeli na okraji lesa a fotili ho. Niekedy sa vzďaloval aby sa zrazu zvrtol a znovu prišiel bližšie. Občas zdvihol chvost a zatokal. Semtam vydal aj nejaké zvuky ale nepodobalo sa to na klasické tokanie hlucháňa. Po štvrťhodine sa nám stratil hlbšie v lese. Nechceli sme ho vyrušovať a tak sme sa vrátili. Ráno sa už neukázal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára