Pre pozorovateľov vtákov je Gibraltár ako miesto spojenia dvoch kontinentov skutočný zázrak. To platí aj pre obdobie mimo jarnej a jesennej migrácie. Vzhľadom na skutočnosť, že počas hodinovej jazdy autom po poľných nespevnených cestách medzi kvalitne zaburinenými a sem tam aj pokosenými svahmi v bežné júlové ráno, som mohol pozorovať desiatky druhov vtákov. Neviem si predstaviť ako to tam vyzerá počas tých pár týždňov, keď doslova milióny vtákov menia miesto svojho pobytu. Rozdiel v únikovej vzdialenosti pri jazde autom a chôdzi bol obrovský. Pred autom nemali vtáky žiadny rešpekt aj keď som zastavil. Aký to rozdiel oproti našim operencom, ktorí letia kade tade už pri zastavení, nie to ešte pri otvorení dverí. Po piatich minútach som už ani neskúšal vychádzať z auta. Dokonca som mohol cúvať a otáčať sa.
Vo vážnych článkoch našich odborníkov som sa dokonca aj tento mesiac dočítal, že Bocian biely nikdy v Afrike nehniezdi. Mnohokrát som videl počas minuloročného júlového tripu v Maroku opak. Bociany hniezdili na pamiatkach chránených UNESCO a na minaretoch po celom Maroku. Nemali žiadnu úctu k dávnym vekom ani k Alahovi. Znamená to, že buď vôbec nemigrujú alebo aj keď migrujú zo severu na juh, tak len po samotnej Afrike.
Len o kúsok ďalej, len dva kilometre za prielivom, priamo nad dialnicou, blízko mesta Algeciras sú hniezdne kolónie bocianov vybudované na oceľových stĺpoch veľmi vysokého napätia. Samozrejme, je to už v Európe ale veľa práce s lietaním si bociany nedali.
Je jasné, že sa tam citia ako doma a ani ich nenapadne lietať ďalej na sever.
Z množstva druhov by som vybral tie, ktoré sa v našom okolí vidieť nedajú alebo len veľmi zriedkavo.
Škovránka krátkoprstá
Pŕhľaviar čiernohlavý
Penica sivá
Skaliarik sivý
Zdochlinár biely
Sup bielohlavý
Hadiar krátkoprstý
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára