V Gibraltárskom prielive okrem iného žijú ako migranti alebo rezidenti Delfíny obyčajné, skákavé a pruhované, ďalej Guľohlavec čierny, Kosatka dravá, Vorvaň tuponosý a Vráskavec myšok. Dosť druhov na pozorovanie a fotografovanie. Hlavným cieľom boli kosatky. Bol som si vedomý, že v minulých rokoch vplávali do prielivu aj v neskorších termínoch. Niektoré roky až posledný júlový týždeň. Počas štúdií v Malage som naštudoval a vybavil veci potrebné a prvý júlový týždeň som to mohol skúsiť. Z hľadiska kosatiek je to priskoro ale Andy neskôr nemohla. Ona mala počas týždňa svoj program na pláži s dunou, o ktorých píšem v inom blogu. Absolvoval som loďou šesť dvoj a troj hodinových pozorovaní vo všetkých denných hodinách. Jedna začala o 9:00, iná o 15:00 a ostatné medzi tým.
V zásade sa s pribúdajúcim denným časom podmienky zhoršovali. Pribúdali mraky, viac fúkalo a vlny rástli. Vlny a turisti nejdú k sebe. Popoludní sa vyskytovali chvíle, keď pasažieri naplnili toľko vrecúšok zvratkami, že toho na konci plavby bolo dohromady plné igelitové vrece. Všetky plavby vyzerali podobne. Po opustení prístavu sme si to namierili do stredu prielivu. Niekedy sme zašli viac smerom do Atlantiku k španielskym alebo marockým rybárom, ktorých úlovok je v centre záujmu kosatiek. Tuniaky plávajú o 20 km/hod rýchlejšie a tak kosatky majú jedinú šancu strhnúť korisť rybárom z háčika a robia to dôkladne. Na obrázkoch spoločnosti, ktorú som využíval na pozorovanie, je vidieť, že niekedy rybárom zostane len hlava.
Kosatky samozrejme o mojom záujme nevedeli a do prielivu počas celého týždňa neprišli. Taká je divoká príroda. Vždy si robí čo chce. Beriem to ako výzvu a dôvod na opakovanú návštevu prielivu. Ostatné pozorovania však boli pekné. Mohli sme viackrát pozorovať Delfíny skákavé, známe z filmov a delfinárií. Plávali okolo lode, surfovali na vlne , ktorú sme tlačili alebo nám dávali najavo čo si o nás myslia tým, že opakovane viaceré búchali chvostom o hladinu. Keby mali prsty možno by vystrčili prostredník.
Impozantné bolo vidieť ako eskortujú druhého najväčšieho tvora tejto planéty. Vráskavec myšok je ozruta ako z katalógu. Dorastá do dĺžky 25 m a váži 50-75 ton. Plával zopár minút na hladine a potom sa majestátne stratil v hlbinách.
Veľmi časté boli pozorovania Guľohlavcov čiernych. Zaujímavosťou je , že sú to nočné živočíchy, ktoré počas noci lovia sépie. Cez deň spia vždy len jednou polovicou mozgu a na jedno oko. Druhá polovica riadi pokojné plávanie po hladine a zvyšným okom sleduje možné ohrozenie.
Nakoniec som si nechal známeho Moby Dicka z knihy Biela veľryba. Jedná sa o Vorvaňa tuponosého a je to najväčšie zubatá veľryba na svete. Dorastá do dĺžky až 25 metrov a váži až 50 ton. Je držiteľom niekoľkých absolútnych svetových rekordov: Sú to najväčšie ozubené tvory, aké kedy na Zemi žili. Sú to najhlbšie sa potápajúce cicavce (boli nájdené v hĺbkach 2200 metrov zamotané do telegrafných káblov). Majú najväčší mozog medzi všetkými žijúcimi tvormi na tejto planéte, mozog vorvanieho samca váži 7 kg, vyskytujú sa však jedince s až 9 kilogramovými mozgami. Ich koža je najhrubšia. Na chrbte a hlave dosahuje hrúbka vorvanej kože (bez podkožného tuku) asi 36 cm. Videl som celkovo 14 kusov. Väčšinou to bolo vo chvíľach po vynorení sa po love chobotníc v hĺbke prielivu. Veľryby intenzívne prepĺňali kyslíkom obrovské telo pred ďalším ponorením.
Keď bolo kyslíku dosť a nastal čas ďalšieho ponoru, tak všetky ukázali impozanantné divadlo. Pri potápaní sa vorvane prakticky postavia na hlavu s chvostom vysoko nad hladinou. Sekundu akokeby zaváhali, poskytli čas na fotografovanie a potom sa vydali do hlbiny.
Čerešničkou na torte bolo pozorovanie párenia sa týchto stvorení. Najprv sme videli len párik ako sa plaví smerom od našej lode. Zrazu im však cestu prehradil ďalší samec. Ležal na hladine na boku a očividne sa predvádzal.
Strhla sa trma vrma a len ťažko si dokážeme predstaviť, čo sa pod vodou počas tých piatich minút v skutočnosti odohralo. Desiatky ton kostí, svalov a tuku narobili vo vode riadny hurikán ale na nejaký tvrdý boj o samicu sa to nepodobalo. Z toho, čo sme mohli vidieť nad hladinou, by som povedal, že si to užívali v trojici. Veď posúďte sami.
Teraz mala v reportáži pokračovať časť o kosatkách. Ešte aj dnes. 10 dní po návrate na stránkach spoločností prevádzkujúcich pozorovania nie sú zmienky o každodennom pozorovaní kosatiek.
Sorry, snáď niekedy na budúce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára