Piesková duna ako krajinný prvok je charakeristický hlavne pre púšte. V zásade na pobreží Andalúzie vanú dva typy vetra. Vlhký západný prinášajúci dažde z Atlantiku a veľmi silný východný vietor vanúci zo stredozemného mora, zvaný El Levante. Tento vietor vytvára v prielive veľmi silné vlny, znemožňujuce turistiku, bežnú dopravu a rybolov. Okrem týchto nepríjemností vytvára aj jeden úžasný meteorologicko geologický výtvor. Pobrežné duny. Navštívili sme dve. Jednu krajšiu ako druhú.
Na obrázku je možné vidieť, že vietor za roky nahrnul zrnko po zrnku obrovskú hromadu piesku niekoľkokrát objemovo väčšiu ako samotná pláž.
Hromada je vysoká viac ako 30 metrov a prevyšuje vrcholky okolo rastúcich dospelých borovíc.
Tie ktoré sa dostali do duny samozrejme odumreli.
Piesok nie je rozfúkaný po okolí len tak. Okraj duny je presne ohraničený a do okolitého lesa zasahuje len toľko, koľko potrebuje na to aby bola stabilná.
Nemám to exaktne overené ale duna za posledné obdobie rastie a posúva sa viac ako v minulosti. Je to dobre vidieť na blízkej ceste. Zdalo by sa mi nelogické, že by asfaltovú cestu vybudovali už v čase, keď ju duna ohrozovala. Cestu by bolo možné vybudovať aj na inom mieste. Dnes musia miestni cestári "pieskovú obludu" po každom silnom vetre krotiť ťažkou technikou. Záveje a jazyky sa na rozdiel od tých našich samé neroztopia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára