DISCIPLÍNA MUSÍ BYŤ

Všetci si pamätáme chvíle, keď pani učiteľka v materskej alebo aj základnej škole odvážne skočila do cesty prechádzajúcim autám aby im ukázala červený terčík a my deti školou povinné sme mohli pokojne prejsť cez cestu. Úplne rovnaký zážitok sme mali s divými africkými slonmi v keňskom NP Tsavo West.

Išli sme na poslednom mieste v skupine asi troch možno štyroch áut smerom k východu z národného parku tesne pred záverečnou hodinou. Všimol som si, že na pravej strane blízko cesty postáva slon. Intuitívne som naznačil vodičovi aby zastavil. Chcel som urobiť zopár fotiek v mäkkom svetle zapadajúceho slnka. Na niektorých fotkách je vidieť ako auto pred nami pokračuje v prachu ďalej. Celý nasledujúci zážitok bol vyhradený len pre nás.  Zo slona sa vykľula  slonica vodiaca malé stádo. Prakticky okamžite ako zbadala, že sme zastavili, vošla do cesty.  Hneď za ňou nasledovali členovia rodiny. Pokojne sa otočila priamo proti nám a zastavila. Bez známok agresie roztiahla uši v snahe vynútiť si náš rešpekt. Ako keby ho už nemala. Vodič bol pripravený zaradiť spiatočku a ja som dúfal, že som za foťákom dobre schovaný. Andy som nepočul ani dýchať. Ostané slony mali len jediný cieľ. Rýchlo, disciplinovane a potichu prejsť cez cestu. Big Mama pomaly kráčala s pohľadom upreným na nás a čakala ako tá hore spomínaná pani učiteľka, kým sa všetci nestratia v poraste na druhej strane cesty. Potom sa otočila, ukázala nám ten najväčší zadok v Afrike a po pár sekundách nebolo po slonoch ani stopy.

 

Vtipná bola skutočnosť, že sa všetko odohralo tak rýchlo a zo strany slonov tak veľmi disciplinovane, že som nestihol vymeniť dlhé sklo za krátke. Priestor celej šírky cesty od kraja po kraj som nedokázal natesnať do hľadáčika. Výslednú momentku som sa musel pokúsiť dorobiť vo photoshope asi takto: