Na atlantických plážach západne od hlavného mesta vetra fúka od rána do
večera už celé veky. Ako my evidujeme prírodné katastrofy typu: snehová kalamita
v BA v roku 1985 alebo veterné polomy vo Vysokých Tatrách v roku
2004, miestni evidujú dni, kedy nefúkal vietor. Je to pre nich výnimočná
udalosť. Babky a dedkovia sedia pred domom a hovoria: „Pamätáš sa na
november tridsiatehopiateho? Vtedy nefúkalo celé tri dni.“ Pre našinca je to
trochu otrava. Silný vietor v prvej chvíli moc neregistrujeme. Po
polhodine však tá strana tela, ktorá je odvrátená od slnka, pomaly mrzne. Bez závetria
si pobyt na pláži neužiješ.
Pre jedného otrava a pre druhého nevyhnutnosť. Kiteboardisti z celého
sveta sa chodia na tieto miesta vyblázniť do sýtosti. Myslím, že obrázky nepotrebujú
nejaký špeciálny komentár. Pre nepripraveného je pohyb na vlnách trochu chaotický a podvedome čaká kedy sa tí blázni zrazia. Nič také sa však nestalo.
Na horizonte je vidieť mestečko Tarifa a bralo, ktoré je už v Afrike
Výuka beží priamo na pláži
Frajeri ukazujú, čo vedia
Pre tých, ktorí by chceli vedieť trochu viac Googel hovorí:
Kiting, alebo kiteboarding /od slova kite – z angl. drak/ je nový
doskový šport, pozoruhodný využitím sily vetra prenášanej na jazdca
a dosku prostredníctvom draka. Existujú viaceré formy na vode a na
zemi. Pri tejto innosti sa dokáže jazdec odpútať od zeme a vo vzduchu
vykonávať obraty okolo vertikálnej aj horizontálnej osi. Kiteboarding bol síce v svojich
začiatkoch dosť nebezpečný šport, ale s vývojom nových materiálov, tvarov
a vylepšení sa tento šport stáva dostupný pre bežnú populáciu. Púšťanie
draka má dávnu históriu. Už pred 2800 rokmi sa v starovekej Číne púšťali
draky vyrobené z hodvábu a bambusu. Používali sa na predávanie
odkazov, meranie vzdialeností, testovanie vetra, dokonca dvíhanie ľudí. V 13.
storočí priniesol prvý kite do Európy Marco Polo. V roku 1984 si dvaja
bratia z Francúzska, Bruno a Dominik Legaignoux nechali po viacročnom
vývoji patentovať nafukovací kite. Z tohto dizajnu potom vyvíjali ostatné
firmy svoje vlastné kity. Zakladateľom tohto smeru bol Peter Lynn z Nového Zélandu.
Na ťahanie používal tzv. komorové draky. Tento kite bolo možné vyštartovať aj po
páde do vody. Taktiež dokázal stúpať proti vetru. Vývojári koncom 90-tych rokov
zmenili vodnú lyžu na dosku podobnú surfovej doske. Bruno Legaignoux pokračoval
ďalej vo vývoji dizajnu draka a výsledkom jeho úsilia bol tzv. bow kite.
Licenciu na tento revolučný dizajn predal mnohým firmám. Do roku 1998 sa stal
kitesurfing známym športom . Vznikali školy kitesurfingu. Prvé preteky sa
konali v septembri 1998 na ostrove Maui. Okrem využitia vetra vyššie nad
povrchom zeme kite zvyšuje svoj výkon aj vplyvom tzv. jazdného vetra, teda
vetra, ktorý vzniká samotným pohybom draka. Keďže drak je vedený na 20 až 25
metrových šnúrach, pri krivočiarom pohybe po dráhe v tvare čísla 8 vzniká
veľké uhlové zrýchlenie, stúpa rýchlosť jazdného vetra a tým aj ťah draka.
Vplyvom vztlakovej sily sa drak dostáva do výšky a pomocou šnúr ho človek
dokáže otáčať na obe strany a riadiť. Princípom vzniku ťažnej sily pri lete
draka je rozdielna dráha, ktorú musí vzduchová masa prejsť pri obtekaní hornej
a dolnej časti draka. Výsledkom je sila, ktorá dokáže v silnejšom vetre a väčšej
ploche draka bez problémov zodvihnúť dospelého človeka do výšky a umožniť mu
vznášať sa aj niekoľko sekúnd.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára