Otázka, čo sa deje so slnkom po západe, vŕta v hlave nejedného dieťaťa. Verím tomu, že s odpoveďou na túto otázku by mal problém aj nejeden dospelý. Doteraz sa mi zdala verzia z rozprávok, v ktorých si slnko líha spať ako starý unavený deduško do postele na konci sveta a ráno sa zobúdza ako života plné dieťa pripravené na celodennú púť po oblohe ako zábavná. V rozprávke sa o slnko starali služobníci a vždy sa tam vyskytol nejaký smelý šuhaj, ktorý pre svoju lásku musel prekonať niečo neprekonateľné. Potom, čo sme ale videli v Indonézií na ostrove Bali, sa mi toto rozprávkové vysvetlenie nezdá až také divné. Po 25 hodinovom lete spoločnosťou QATAT AIR sedelo aj označenie koniec sveta. Bolo obdobie dažďov. Výhodou častých dažďových prehánok je, že dokonale vyčistia vzduch. Tak to bolo aj v ten večer. Optickú priezračnosť vzduchu nenarušoval žiadny opar ani prach. Schyľovalo sa k nebeskému divadlu.
Slnko pomaly zapadalo a sfarbilo atmosféru do pomarančova. Slnečný kotúč klesajúc k obzoru sa blížil k prístrešku priamo na hladine oceánu. Služobníctvo na palube netrpezlivo čakalo.
Na moje prekvapenie si to slnko zamierilo rovno k chatrči a pomaly do nej vošlo a zaborilo sa do periny s oblakov.
Mne to ako dôkaz stačí. Je to potvrdené. Slnko v noci spí na konci sveta v perinách z oblakov.
Dobrú noc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára