Zhruba dvesto kilometrov západne od Gibraltáru na pobreží Atlantiku sa nachádza národný park Doňana.
Pomenovaný je po istej kráľovskej dcérenke, ktorá v minulosti vlastnila pozemky, na ktorých sa rozprestiera park teraz. Španieli všetko skracujú a tak si v záujme zjednodušenie skrátili Doňa Anna na Doňana. Praktické. Park je úžasný v tom, že sa skladá z viacerých biotopov. Hlavným zdrojom vody v národnom parku sú viaceré rieky a potoky a lokálne dažde súvisiace s blízkym oceánom. Od prebytku alebo nedostatku vody závisí charakter krajiny.
Voda vytvára rozsiahly močiar tzv. La Marisma. Kŕdle vodných vtákov sa vyskytujú všade naokolo.
Okolo močiarov sa rozkladá lúka tzv. La Vera. Stáda polodivokých koní a kráv sa pasú hlavne tu.
Okolo močiarov sa rozkladá lúka tzv. La Vera. Stáda polodivokých koní a kráv sa pasú hlavne tu.
Tieto lúky tvoria akési hraničné pásmo medzi močiarmi a savanou porastenou trávou, kriakmi a riedkymi stromami. Savana je známa ako El Matorral. Tu sa vyskytuje množstvo z našej kuchyne nám známych byliniek, jediná európska palma Palmito, divé olivy a korkové duby.
Zo strany oceánu je to samotná pláž tzv. La Playa. Pláže sú široké a dlhé až za obzor. Morské vtáky, množstvo rýb, delfíny a migrujúce veľryby sú tu charakteristické.
Priamo na ňu sú napojené duny naviateho piesku. Takzvané Las Dunas. Táto minipúšť sa neustále rozširuje. Je porastená flórou s rôznou hustotou. Na počudovanie v nej žije množstvo druhov zvierat.
Duny čiastočne pohlcujú okolité borovicové lesy známe ako Los Cotos. Tieto lesy nie sú pôvodné. Vysadili ich tam ľudia. V minulosti bola potreba dobrého dreva veľmi vysoká. Španielsko ako námorná veľmoc vyžadovala neustály prísun dreva na výstavbu nových a opravu starých lodí.
Najväčším klenotom Španielska je Rys španielsky alebo pardálový. Miestny endemit je najvzácnejšia a najchránenejšia mačkovitá šelma sveta. V tomto národnom parku je ich podľa miestnych znalcov len 96 kusov. V blízkych horách Siera Morena je ich okolo 200. V rozmnožovacích centrách sa nachádzajú ďalšie. To je však všetko. Absolútna hranica vyhynutia. Rysovi budem venovať nasledujúci blog.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára