Na Srí lanke sme absolvovali cestu po národných parkoch v južnej polovici ostrova.
Najprv sme spali dve noci v lodge u Modrej sojky na okraji SINHARAJA RAIN FOREST. Absolvovali sme v ňom dve intenzívne noci. Plechová strecha našej chalupy pod miestnym figovníkom bubnovala celú noc. Zrelé plody padali pri každom závane vetra priamo na plech a vždy ma zobudili. Ráno som sa pýtal domáceho, či nemá motorovú pílu. Poloha vysoko v horách blízko rovníku a na križovatke monzúnov predurčuje toto miesto na pekný mlžný prales. V pralese žije mnoho endemitov, t.j. živočíchov, ktoré nežijú nikde inde na svete. Izolácia ostrova umožnila evolúcií ísť v týchto miestach vlastnou cestou. Absolvovali sme v ňom prekrásny horúci a vlhký výlet plný džungľovej hávede. Od rôznych chrobákov a pavúkov cez jašterice a hady až po rôzne vtáky a opice. Najviac na nás zapôsobila prvá skúsenosť s pijavicami. Boli naozaj prítuľné a na prvý pohľad bolo vidieť, že nás milujú. Aj napriek tomu sme sa snažili ich zbaviť čo najrýchlejšie.
Najprv sme spali dve noci v lodge u Modrej sojky na okraji SINHARAJA RAIN FOREST. Absolvovali sme v ňom dve intenzívne noci. Plechová strecha našej chalupy pod miestnym figovníkom bubnovala celú noc. Zrelé plody padali pri každom závane vetra priamo na plech a vždy ma zobudili. Ráno som sa pýtal domáceho, či nemá motorovú pílu. Poloha vysoko v horách blízko rovníku a na križovatke monzúnov predurčuje toto miesto na pekný mlžný prales. V pralese žije mnoho endemitov, t.j. živočíchov, ktoré nežijú nikde inde na svete. Izolácia ostrova umožnila evolúcií ísť v týchto miestach vlastnou cestou. Absolvovali sme v ňom prekrásny horúci a vlhký výlet plný džungľovej hávede. Od rôznych chrobákov a pavúkov cez jašterice a hady až po rôzne vtáky a opice. Najviac na nás zapôsobila prvá skúsenosť s pijavicami. Boli naozaj prítuľné a na prvý pohľad bolo vidieť, že nás milujú. Aj napriek tomu sme sa snažili ich zbaviť čo najrýchlejšie.
pijavica ťa skutočne miluje
Poniektorí z nás ochutnali aj durian a jogurt z mlieka vodného byvola. Durian chutí ako vanilkovým cukrom posypané týždeň používané ponožky. Jogurt chutí ako maštaľ.
Potom sme sa presunuli cez hory plné čajovníkových plantáží do zrážkového tieňa k pobrežiu Indického oceánu a krajina sa premenila na klasickú savanu. Presadli sma na safari špeciál 4x4 od firmy Mitsubishi. Čakali nás štyri noci v kempoch v luxusnejších stanoch, ktorých súčasťou boli aj moskytiery, nábytok, sprchy a toalety. Stany boli tak komfortné, že tam s nami žili aj miestni obyvatelia. Gekóni na stenách dnes už nikoho neprekvapia. Tie sú aj v rezortoch v Turecku alebo Egypte. Žaby v záchodovej mise sú ale už iná káva. Pri využívaní účelu WC, na ktorý bolo vyrobené, sa žaby len silnejšie držali porcelánu a odolávali prúdu telesných tekutín. Iné to už bolo pri splachovaní. Okamžite vyskočili zo sifónu a skryli sa pod horným okrajom odkiaľ vyteká voda po obvode misy.
Po dvoch výjazdoch do NP UDAWALAWA sme nazreli aj do NP BUNDALA na popoludňajšie safari. Prvý z národných parkov je známy hlavne miestnym poddruhom Slona ázijského. Je to jediné miesto, kde je pozorovanie slonov garantované na každom výlete. Žije ich tam 600-700 kusov. Krajina je suchá a rovinatá a prekvapila množstvom jazier a napájadiel. Miestami trávnatá, miestami zarastená bushom a stromami. Užili sme si wildlife ako z dokumentárneho filmu. Ešte divokejšie to bolo v kempe s nejakým mestnym hlodavcom, ktorý manželke prehrýzol tričko a krátke nohavice v snahe sa dostať ku keksom Marína. Prežral rukáv aj noháv a zjedol keksy. Dúfam, že mu nebolo zle.
Stan a raňajky pred ním
Druhý z parkov je klasická mokraď. Časť cesty sme išli po cestách pod vodou časť po brehoch rozsiahlych vodných plôch. Všade bolo plno vtákov. Najprekvapivejší moment bol, keď sme prešli okolo jedného jazera a krížom cez naviatu pieskovú dunu sme dorazili na okraj útesu s výhľadom na Indický oceán. Safari s ocánom alebo zo savany na pláž za dve minúty. To tu ešte nebolo.
Keď som po 15 minútovom pozorovaní tejto skupinky slonov navrhol aby sme išli ďalej, tak profesionálny sprievodca namietal. Chcel ešte zostať. On totiž také stádo v parku nevidel dva roky.
Čerešničkou na torte boli dve celodenné pozorovania v NP Yala. Najlepšie miesto pre pozorovanie miestneho poddruhu leoparda. Park je samozrejme plný inej zveri a mali sme možnosť ju aj videť. Leopard je ale highlightom a každý návštevník parku si želal vidieť túto najväčšiu mačkovitú šelmu ostrova. Keď sa nám ukázali, tak hneď vedľa nášho auta stál Jeep chlapcov z National Geografic. Milé poznanie, že aj takéto fotografické a filmárske celebrity stoja a čakajú na zaujímavý záber ako každý druhý. Pravdepodobne ich kompetentí na správe národného parku nechceli zvýhodňovať alebo oni neboli ochotní si výhody "priplatiť". Park má päť blokov Sprístupnené pre verejnosť sú však len dva. A to aj pre nich. Vtedy som si pomyslel, že by som skôr očakával, že oni budú v tých uzavretých častiach parku.
Kombinácia skalnatých úkrytov a vzrastlých stromov spolu s dostatkom kotisti okolo napájadiel je ideálnym miestom pre miestne leopardy.
Prvý leopard. Dvesto metrov ďaleko bez možnosti priblíženia sa. Síce len vo veľkosti jedného pixelu ale ako predzvesť šťastia dobré.
škvrny v kríkoch zdvíhali úroveň adrenalínu
Chlapci z NG čakali tiež kedy ukážu mačky trochu viac.
Jackpot
Raňajky a obed počas križovania parku boli pri oceáne v mieste, kde tsunami v 2004 zničila návštevnícke centrum a dokonca aj toalety. Do dnešného dňa ich nikto neopravil.
Z každého parku uverejním viac fotiek a aj nejaké zaujímavé príhody až v nasledujúcich blogoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára