Pri čakaní na vstup do národneho parku BUNDALA k nám prišiel miestny rezident. Bol to pes. Stav v akom sa nachádzal bol nezávidenia hodný. Nemal vôbec srsť. Päťdesiat percent kože bol pokrytý chrastami nejakej kožnej choroby. Na chrbte mal zahojené jazvy. Ochrnuté zadné nohy neťahal za sebou. Bol schopný ich ešte podsunúť pod seba a tak sa posúvať pokrútenou chôdzou za svojim cieľom. Jeho jedinou snahou bolo kontaktovať turistov a vysomrovať nejaké jedlo. Byť v jeho stave, zaleziem niekam do kríkov a skapem. Chuť žiť bola na ňom vidieť, keď z kríkov vybehla svorka asi piatich túlavých psov. Veľmi si ho nevšímali. Ako ich zbadal, okamžite sa zdvihol a snažil sa zašiť na kryté miesto. Mal asi s nimi zlé skúsenosti. Museli ho šikanovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára