Blogy z legendárneho Cejlónu začnem písať príbehom z posledného dňa. V miestach, kde sa lagúna v Negombo stretáva s Indickým oceánom sa nachádza jeden z najznámejších rybacích trhov na Srí Lanke. Posledný deň našej návštevy ostrova sme si nemohli nechať ujsť túto atrakciu. Vstali sme za tmy, objednali krásny červený nový Tuk Tuk a vyrazili.
Každý deň po svitaní sa stovky rybárov a tisíce nakupujúcich stretnú za účelom predaja a nákupu všetkého čo v ten deň more dalo. Dalo toho dosť. Všetko od malej rybky až po 4 metrového žraloka.
Čakalo nás ľudské mravenisko
Na ázijské pomery je na trhu asi všetko v poriadku. Inak by to bolo asi u nás doma. Kompetentní z hygienických staníc ktorejkoľvek európskej krajiny by toto miesto okamžite zavreli a možno aj vypálili. Obchodovanie prebiehalo všade. Na asfalte, na igelitovom vreci, v predajných stánkoch, v autách, lodiach a v priľahlých tržných prístreškoch. To, že sa v špine, v tečúcej vody a v krvi po zemi váľali nevyčistené ryby mi až tak nevadilo. Väčšinou kožu aj tak nekonzumujeme. Totálne ma ale dorazilo, že sa na asfalte povaľovali aj vyčistené časti rýb. Čerstvo pripravené a čisté mäso ležalo priamo na asfalte alebo dlažbe. Dni predtým sme si dali opakovane tuniaka. Nič nám však nebolo a tak musím skonštatovať, že asfalt tuniakovi neškodí. Na šťastie tak nedopadli morské plody. Tie boli vždy pekne na stoloch alebo v prepravkách. Často aj s ľadom. Večer sme si radšej dali langusty a krevety. Rybu si dám až doma. Napriek týmto nedostatkom tam prebieha každý boží deň "neopakovateľné" divadlo
Všade bol rybací pach a nenapodobiteľný hluk.
Majstri čistili ryby s neskutočnou šikovnosťou.
Jeden predával v malom
Druhý vo veľkom
Ihneď po príchode do hotela som aj ja nahodil siete a uviazla mi tam morská panna. Do kufra sa mi zmestila a tak som si ju zobral domov. Už sa teším ako sa s ňou dnes večer budeme naháňať vo vani.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára