Srílanský poddruh Medveďa pyskatého je vzácny a ohrozený. Je totiž mimoriadne závislý na prirodzenej potrave nachádzajúcej sa v suchých lesoch ostrova. Na rozdiel od európskeho medveďa sa nevie prispôsobiť životu s človekom a nevie ťažiť z blízkosti fariem a polí. Jeho početnosť v divočine sa odhaduje asi na 500 kusov. Hlavnými zložkami jeho potravy sú hmyz, orechy a pralesné ovocie . Termity a mravce vyhrabáva priamo z ich stavieb a larvy a pandravy z hnilých pňov a spod kameňov. Len ojedinele sa nažerie mäsa z nejakej zdochliny. Sám nikdy neloví. Má evolučne zmenené pery a horné podnebie aby dokázal podtlakom vysávať hmyz a larvy. Dokáže tiež uzavrieť nozdry aby mu tam nevliezli nežiadúce potvory. Jeho pevninského brata sme v Indií videli viackrát. Na prvý pohľad vyzerajú rovnako. Rozdiel bol v tom, že tento Srílanský očividne spolupracoval viac. Našli sme ho sedieť na brehu jazierka. Chvíľu len tak gúľal drobnými očami. Potom sa zdvihol. Prešiel okolo jazierka a nás. Vošiel do kríkov. Presunuli sme sa na druhú stranu krovia a čakali naňho. O chvíľu sa ukázal. Prešiel vysokou suchou trávou a vyšiel na cestu. Neustále si kontroloval našu pozíciu krátkymi pohľadmi. Pomaly sa vzďaloval po ceste. Potom ju prešiel a vošiel do lesa na druhej strane. Nechceli sme ho ďalej štvať a tak keď o pár sekúnd po tom prišli dve ďalšie autá, len sme im ukázali aby pokračovali a skúsili ho ešte pozorovať. My sme si užívali práve prežité chvíle.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára