Stav prírody v Juhovýchodnej Ázií a samozrejme aj v Kambodži je povážlivý. Extrémny rast populácie, ťažba dreva, budovanie plantáží olejových paliem, investície developerov do turizmu a priemyslu spôsobujú masívne odlesňovanie. Poslednými baštami v tomto šialenstve by mali byť národné parky. Tu by malo pôvodné prostredie vydržať. Okolo tohoto parku som ale videl všetky hore menované javy, ktoré sú nezlučiteľné s princípmi ochrany prírody. Krížom krážom sa aj tu budujú cesty. To je spojené s ťažbou dreva a vypaľovaním porastu. Na rieke a v mangrovoch lovila stovka rybárov. Ich úlovok bol viac ako úbohý. Samé malé rybky. O nejakom dodržiavaní lovnej miery nemôže byť ani reči. Na blízkych korálových útesoch síce nejaké ryby boli ale v porovnaní s Červeným morom alebo Tichým oceánom to bolo opustené miesto. Rybárskych lodí ale bolo požehnane. Kde niet koristi, nie sú ani lovci. Mali sme debatu s birdwatchermi, ktorí navštívili Barmu, Laos a Vietnam a tam je situácia úplne rovnaká. Na pozorovanie živej prírody nevďačný kút sveta. Robili si žarty z domorodcov, že všetko zjedli. Obávam sa, že by to mohla byť pravda. V porovnaní s Indiou alebo Srí Lankou je to obrovský rozdiel. Niet pochýb, že populačný tlak je v týchto krajinách ešte väčší ale v národných parkoch je ešte stále dostatok divej zveri. Niekde kambodžskí súdruhovia robia chybu. V porovnaní s výletom na jazere Tonle Sap to bola bieda.
Sprievodca Mau sa ani nesnažil niečo nám ukázať. Prales bez vtákov, plazov a hmyzu sme prešli formou vychádzky v lesoparku.
Jackfruit
Rybári a ich biedny úlovok
Mangrovníky bez vodných vtákov
Na pobreží ani čajka
Ešteže šnorchlovanie sme si užili. Na obrázkoch síce nevidieť húfy rýb ale koraly boli pekné.
Boli rozdielne od tých čo sme videli v iných častiach sveta. Hlavne farby boli úplne iné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára