Tento rok som zavítal do Bieszczad už po štvrtý krát. V polovici septembra. Využil som spolu s Mirom služieb spoločnosti Carpatica. V pláne bolo sledovať filmárov Vlčích hôr. Spolu nás bolo deväť. Trochu veľa ale dobrých ľudí sa zmestí. Koľko ďalších turistov, lesníkov poľovníkov, fotografov a členov lesnej stráže v okolí bolo, sme ráno ešte netušili. Rozdelili sme sa. Ľudia bez zrkadloviek s dlhými objektívmi išli na dostupnejšie miesta. Miro s Dušanom si plánovali sadnúť na vrchol veľkého meandru rieky San. Ja s Tomášom sme plánovali vyhľadať zubry v spodnej časti Tworylného. Išiel prvý. Bolo chladno. Plížili sme sa pomaly mokrou trávou v kombinácií úplnej tmy a hustej hmly. Zrazu som ich zbadal. Hranaté a rohaté siluety bolo len veľmi ťažko rozoznať. Výhodou bolo, že ani zvery nevideli nás. Umožnilo nám to priblížiť sa bližšie.
Časom sa rozvidnelo ale viditeľnosť sa zlepšila len na takú mieru, že nás mohli zubry skôr zbadať. Fotkám to moc nepomohlo. Tak sa aj stalo. Zvieratá sa zdvihli a odbehli k rieke. Počuli sme rachot kopýt na kamennom dne a špľachot vody. Pre tú chvíľu sme s nimi skončili.
Aj Miro mal podobné pocity. Hustá hmla stále ležala v údolí rieky.
Nikto z nás netušil či rieku prešli alebo pokračovali po alebo proti prúdu.
O pol hodiny sa zjavili pred Mirovým krytom. Mal pred sebou životnú príležitosť. Nie je na svete veľa ľudí, ktorí túto scénu videli. Zubry sa k nim pomaly blížili.
Keď boli na ich úrovni, zaregistrovali cvakot uzávierok. Boli v kľude. Netušili, že pod maskovacou sieťou sú ľudia aj keď na nich priamo hľadeli. Postupne vyšli na breh a stratili sa v lese na protiľahlom brehu. Spirituálny zážitok.
Časom slnko ukázalo svoju silu. Teplota stúpala a hmla bola preč. Preskupili sme ľudí a zaujali nové pozície a postupne sme zo seba zhadzovali prebytočné oblečenie
Našli sme si na brehu rieky nové miesto blízko brodu. Srnka potešila a dodala nádej do ďalšieho čakania.
Namiesto zvierat však prišli ľudia v snahe prebrodiť na druhú stranu rieky a nájsť si dobré miesto na pozorovanie rieky.
Znovu sme sa zdvihli a prešli do inej časti rieky. Podobne urobili aj iné skupiny. Snažili sme to nejako skoordinovať aby sme si nekazili zábavu.
Dušan
Kolegom sa podarili nejaké srnky.
S Mirom.
Práve sme fotili Trasochvosta horského poskakujúceho po kameňoch keď sa zjavila Kuna lesná.
Bežala po druhom brehu. Zrazu si zmyslela, že prepláva na druhú stranu. Len zopár metrov oproti našej pozicií skočila do vody a preplávala k nám. Vyskočila na breh a stratila sa v lese.
Volavka popolavá v diaľke lovila ryby v plytkej vode.
Laň a mladý jeleň nám prešli cez rieku. Na protiľahlom brehu vľavo od jeleňa je možno vidieť vo vysokej tráve ďalšie dva foto kryty
Podvečer sme striehli ďalej. Miestny lesník však striehol tiež. Na nás. Už ho asi nasrdilo to množstvo ľudí v divočine. Patroloval po brehu a hľadal fotografov. Vedel presne čo robí. Išiel po najatraktívnejších miestach. Samozrejme nás našiel a vyhnal.
Sadli sme si na kraj lúky na Tworylnom. Sotva 500 metrov od miesta ranného pasenia sa zubrov. Na lúke polihoval statný jeleň s laňami. Dúfali sme, že sa priblížia ešte pred zotmením. Smola. Zrazu odbehli. Mysleli sme, že zbadali nás ale po chvíli z lesa vykráčali dvaja poľský fotografi. To bola posledná kvapka. Pohár trpezlivosti pretiekol. Zdvihli sme sa a išli na chatu.
Pri moste nad obcou Rajskie nás zastavili členovia Lesnej stráže. Zase bola úplna tma. Čakali nás na moste okolo ktorého musí každý prejsť. Asi nás nabonzoval lesník. Obišli sme len s dohovorom. Pokuty nedávali. Ich zvýšenú aktivitu spôsobila práve prebiehajúca jelenia ruja a s tým súvisiace poľovačky. Miestni potrebujú aby bolo v lese kľud a nie aby im tam slovenskí fotografi plašili úlovky. Došli sme na chatu. Dali sme poldeci, dve, možno tri a nadávali na svet.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára