Už cestou pod stenu sa na lúke pásol srnčí pár. Považoval som to za šťastné znamenie. Pomaly sa zbavovali letného ryšavého kožuchu. Stena bola ešte zelená. Neboli vidieť znaky nastupujúcej jesene. Stojac na rýmse steny som najprv zbadal mladé kozorožce a vypasené svište. Potom sa zadaril simulovaný súboj mladých capkov a po nich nasledoval ostrý súboj starých matadorov. Buchot obrovských rohov pripomínal lámanie sa vetví stromu. Staré kusy išli hodnú chvíľu spolu ako kamaráti a potom sa obrátili k sebe a začali do seba narážať. Ten čo bol na vyššej pozícií sa postavil na zadné a s využitím príťažlivosti zeme na zvýšenie účinku úderu sa vrhol na soka dolu. Ten sa snažil odolať a potom sa dostať na hornú pozíciu a vrátiť úder. Tak stále dookola. Samičkám sa súboj páčil. Prišli si obzrieť víťaza. Vzhľadom na malú populáciu asi nič nové nezistili. Zase vyhral ten istý starý smradľavý cap.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára