Skoro vždy, keď som v Malej Fatre, idem sa pozrieť na výcvikovú oboru v tmavom smrekovom lese. Diviaky v nej chované sa majú dobre. Pravidelná strava. Ochrana pred predátormi. Hry s loveckými psami. No proste paráda. V tejto ročnej dobe prichádzajú o zimnú srsť a niekoľko týždňov vyzerajú zle. Fľaky kože bez srsti orajbané o okolité stromy nevyzerajú na fotke dobre. Preto som rád, že som ich zastihol v čase, keď tieto znaky prichádzajúcej jari neboli vidieť. Fotograf si vždy želá dobré svetlo. Teraz nebolo. Minulo sa. Slabé svetlo ale vytvorilo temnú atmosféru karpatského lesa. Napriek tomu vznikli zaujímavé fotky. A aj napriek tomu, že prasiatka nie sú z divočiny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára