Bolo asi deväť hodín ráno. Najlepšie hodiny na pozorovanie už boli za mnou. Krátil som si chvíľu fotením Volavky popolavej. Zrazu som na brehu na jej úrovni zbadal dva mladé vlky. Boli tohtoročné. Svorka nemohla byť ďaleko. Jašili sa. Bezstarostne po sebe skákali a pobehovali vo vode. Boli asi päťsto metrov proti prúdu rieky. Urobil som pár dokumentačných snímkov a zmizli. Škoda. Ale potešili. Už som to chcel naozaj zabaliť, keď sa zjavil samotár. Zbadal som ho až v koryte. Opakovane križoval rieku z jedného brehu na druhý a pomaly sa približoval ku mne. Na moje prekvapenie ho cikcakový prieskum doviedol až k mojej pozícií. Keď bol odo mňa asi desať metrov, tak som sa mu prihovoril. Nechcel som zažiť obranu útokom. Pozrel sa priamo na mňa, strpel jednu fotku a odbehol na druhý breh, kde sa stratil v lese. Asi som bol len drobná prekážka na jeho ceste, lebo sa objavil znovu. Okolo mňa prešiel lesom protiľahlého brehu a znovu vkročil do vody asi dvesto metrov dolu prúdom rieky.
V tomto momente som sa mu prihovoril. Bol odo mňa iba takých 10-12 metrov.
Zvrtol sa a najprv bežal ako o život ale po asi dvadsiatich metroch sa zastavil a otočil.
Presvedčil sa, že za ním nebežím a potom sa znovu rozbehol.
Pred lesom sa ešte raz obzrel a bol preč.
Na moje prekvapenie sa asi po desiatich minútach objavil asi dvesto metrov dolu prúdom, kde prešiel rieku a napojil sa na smer, ktorý sledoval pôvodne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára