Na mnohých miestach národného parku sa zachoval typický severský les tak ako ho poznáme zo škandinávskych krajín. Kombinácia zakrpatených briez, losmi obžratých borovíc, vresu, borievok a lišajníkov. Zachoval sa všade tam, kde "starostlivý minulo režimový hospodár" nestihol vysadiť borovicovú tyčovinu. Bola to radosť prechádzať týmto lesom. Vyvolávalo to dojem polárneho dokumentárneho filmu naživo. A to sme ani nemuseli vidieť losa. Stačilo vidieť jeho nezanedbateľný vplyv na charakter biotopu. Pôsobilo to dojmom, že sa o stromky v lese stará nejaký záhradník. Keď sa potom podarilo v takomto prostredí fotografovať rodinu losov pri spásaní vrcholcov stromčekov, bolo to ako splnenie sna, ktorý sme si vysnívali pri plánovaní tohoto výletu. Škoda len, že samec už zhodil parohy. Trochu zavčasu. Budeme si musieť zvyknúť, že tento rok bude asi všetko skôr.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára