Pri tretej návšteve bielowežského národného parku sme už presne vedeli, kde máme zubry hľadať. Oproti pobytu pred rokom ale bolo o dvadsať stupňov viac. Snehu nikde a mráz sa nedostavil tiež. Hneď ráno sme sa vydali na pasienky pri pri obci Lešna. Toto miesto nikdy nesklamalo. Po príchode do oblasti sme priamo z cesty videli tmavé siluety pomedzi stromy. Boli v okolí krmelca, kde mali voňavé seno. V mieste, kde les pretínala lesná cesta sa vytvoril tunel, cez ktorý sme mohli vidieť ich pohyb. Zaparkovali sme a ticho sa plížili bližšie. Samozrejme okamžite o nás vedeli. Zubry boli ale pokojné. Nemali tendenciu utekať. Len sa vzdialili od okraja lesa. To miesto sme zaujali my. Chvíľu sme po sebe pokukovali a potom sme sa oba druhy začali chovať prirodzene. My sme fotili a oni si užívali pastvu v jedno relatívne teplé ráno. Vydržalo nám to viac ako hodinu. Keď si políhali aby v pokoji poprežúvali, tak sme sa vzdialili.
Skúšali sme ich spočítať a napokon sme sa dostali k číslu štyridsať dva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára