Fotografovanie ježka v prirodzenom prostredí nie je ťažké. Len je zdĺhavé. Pichlavú potvoru ťažko udržať natrvalo na jednom mieste nejakou návnadou aby som sa mohol skryť za maskovačku a poskytnúť mu tým pocit bezpečia. Nechal som ho preto voľne cupkať po lese. Ja som okolo neho kolenačky "pobehoval" a snažil sa ho dostať do hľadáčika v dobrom uhle. Používal som dlhý objektív a tak som na ňom nebol nalepený. Boli chvíle keď som sa nechal uniesť a vkročil som mu do osobnej bubliny. Zareagoval svojsky. Stočil sa do klbka. Počkal pätnásť minút, rozbalil sa a pokračoval v činnosti. Takto sa to opakovalo zo desaťkrát. Stále dookola. Štvrť hodiny čakania, tri až päť minút fotenia. Zabralo mi to celé dopoludnie. Obrázky ale za to stoja. Najprv sa na temnej strane motal starým lístím a potom si to zamieril na slnečnú stranu hory do záhonu fialových a bielych kvetov Chochlačky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára