Bola ešte tma keď sa medvedia rodina dostavila pred kryt. Tentokrát potichu . Mama medvedica sa asi po tme cítila bezpečnejšie. Venovali sa žraniu a okolitý svet kontrolovali námatkovo zdvihnutím hlavy a nasatím vzduchu do nozdier. V jednom momente spozorneli a začali sa vrtieť. Cítili vlčí pach. Nie však svorky ale vlka samotára, s ktorým sa stretávali na lúke často. Asi ho mali za neškodného. Vlk však bol tentokrát mimoriadne zvedavý. Ako keby cítil, že medvedica sedí na hore mäsa. Chodil všetkými smermi a slučku okolo medveďov neustále priťahoval. Chcel vedieť prečo tam rodina tak sedí a čo to tam žerie. Keď sa priblížil na päť metrov, medvedica po ňom vyštartovala. Ale len tak symbolicky. Zopár krokov. Aby sa nepovedalo. Potom medvedica zavelila na ústup a aj s deťmi sa stratila v lese. Vlk mal očividne plné brucho a tak hladný byť nemohol. Bol len spoločenský a potreboval kamarátov. Po odchode medveďov som mu zostal už iba ja. Približoval sa ku krytu. Určite vedel, že tam niekto je a pozerá sa naňho.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára