Po necelých dvoch mesiacoch sme sa vrátili do Dudína. V pláne bola jelenia ruja. Mali sme nejaké informácie od hospodára ale aj tak sme začali prieskumom celého areálu. Pohybovali sme sa husto zarasteným terénom popri plote obory. V druhej vlne sme začali vnikať hlbšie do lesa. Aby sme pochopili, že aj tak nám bude najlepšie na najvzdialenejšej a najväčšej lúke ďaleko v kúte obory. Cestou sme mali možnosť pozorovať lesné vtáky. Diviaky, muflony a daniele sme nevideli. Ako vždy bola úniková vzdialenosť paroháčov extrémne veľká. Vzrušené jelene ešte asi neboli tak vzrušené aby nestíhali zdŕhať. V niekoľko málo prípadoch sa mi podarilo zaregistrovať nejakých osamelých býkov skôr ako oni nás. Predvádzali sa po lese. Obozretné lane nám ale nedali šancu na poriadnu fotku. Samce príležitostne zaručali a v dvoch prípadoch k nám prišli jeleň s laňou. Mali sa pekne k sebe. Pobehovali na rozhraní lesa a lúky. Naoko prevádzali klasickú hru na roztúženého samca a nedostupnú samičku ale my vieme svoje. Nakoniec sme si overili, že najlepšie miesta budú na okraji lesa a lúky. Presne v tých miestach, kde sú zvyčajne umiestnené posedy. O tom ale až v druhom článku.
Myšiak hôrny
Tesár čierny
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára