Veľakrát sme sa čudovali tomu, že aj napriek veľkosti a ťažkopádnosti veľkých medveďov sa pred krytom zjavovali bez výstrahy. Zrazu boli tam. Nehlučne. A to platí aj pre medvedice s mladými. O opakovaných príchodoch tejto medvedice sme vedeli vopred. Desať minút pred príchodom sme ju totiž počuli z lesa. Fučala, bručala, mrmlala, revala a mľaskala. Potom sa len v kroví alebo v tráve objavila veľká hlava s otvorenou papuľou. Nasledovali ju dve tohtoročné medvieďatá. Neustále vstávala a vetrila. Papuľu nikdy nezatvárala. Len hlučne na seba upozorňovala. Dávala jasne najavo: Pozor idem ja. Som veľká silná a zlostná. Urobím všetko na ochranu životov mojich dvoch detí. Aj utečiem ak treba. A presne to nám aj ukázala. Keď sa jej niečo nezdalo, neváhala zdrhnúť bez signálu aby ju deti nasledovali. Odbehla a malé zostali na lúke. Len sa obzerali, kde je mama. Nepochybujem, že je dobrá mama ale aj jej vlastné deti z nej boli veľakrát zmätené. Alebo som jej len ja nerozumel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára