Keď sme vo februári videli podmienky aké v národnom parku vládnu, hneď som vedel, že sem musím prísť na jeseň. Odhadoval som, že miestna príroda bude extrémne farebná. Nemýlil som sa. Posledný októbrový týždeň ponúkal všetky farby prírody. Vzhľadom na pokročilí čas boli už všetky vtáky okrem husí a žeriavov na ceste na juh. Šelmy sa nám dať šancu určite nechystali a tak mi zostávala srnčia a jelenia zver. Samozrejme okrem losov. Tie sú hlavnou atrakciou národného parku. Odhaduje sa, že ich tam žije zhruba 600, čo je najväčšia populácia losov v Poľsku. Motal som sa celé dni po mokradiach a po lesoch. Hľadal som losy. Celé dni, od tmy do tmy, som prechádzal miesta, kde by sa mohli zdržovať. Mokrade, rašeliniská, pôvodné a hospodárske lesy, brehy riek, pasienky i polia a nakoniec nekonečné zarastené aj podmáčané močariská. Pred objektív mi skákali vtáky, líšky, srnky, lane a losice. Hlavný cieľ: poriadne lopaty losieho býka boli snáď všade len nie v mojom okolí. Po piatich dňoch márnej snahy som ráno vstával do posledného dňa. Podobné pocity som už zažil veľakrát. Dlhé čakanie na dobrú fotku na nálade nepridá. Už som sa začal utešovať tým, že som celý týždeň v lese a nemám sa na čo sťažovať, keď som ho zbadal. Losí býk ležal asi 80 m od lesnej cesty. O tom však až v budúcom článku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára