Ako bol mesiac september úžasný a zvieratá prichádzali počas celého dňa a nezriedka za ideálneho svetla, tak v októbri sa to už pokazilo. Len sa potvrdilo, že v prírode je každý deň iný. Keď niečo prišlo, tak za tmy, súmraku alebo za temného, daždivého a pochmúrneho počasia a ako naschvál v temnom lese. V tie dni a na mieste som trochu hromžil. Teraz, keď sa pozerám na fotografie dolu, tak si hovorím: "Čo by si ešte chcel?". To je na Bieszczadoch úžasné, že tam aj "neúspech" vyzerá perfektne.
Jeleň hôrny sa mohol niekde zdržať desať minút ale on nie. Musel prísť ešte za úplnej tmy.
Potápače veľké
Jastrab krahulec a Myšiak hôrny po daždi.
Brehy rieky San sa začínajú farbiť do jesenných farieb.
Zubry hrivnaté zo stáda Górny San v najtemnejšej časti bukovo jedľového lesa.
Táto Líška hrdzavá snáď jediná došla za dobrého svetla.
Na juh letiace Žeriavy popolavé.
Myšiak hôrny
Táto líška nesklamala a prišla za súmraku.
Šiesty zmysel líšky napovedal, že sa niečo deje. Vlka však vidieť či počuť nemohla.
Hneď na to radšej zdrhla ...
... a dobre urobila, lebo dva vlky sa v tme zakrádali z boku.
Fotky síce vyzerajú ako keby boli urobené ešte za svetla ale nebolo tomu tak. Čipy na nových bezzrkadlovkách umožňujú snímať situáciu v dostatočnej kvalite pri ISO nad päťdesiat tisíc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára