Štyri dlhé dni som križoval lesy Biebrze s "jediným" cieľom. Chcel som konečne nafotiť poriadneho losieho býka s veľkými lopatami. Pred objektív skákali samé losice. Frustrácia sa zvyšovala každým dňom. Vo februári sa nám síce losí býk podaril. Bez parohov. Stihol ich zhodiť. Aj teraz to vyzeralo na smolný výlet. Na piaty deň sa výsledok snahy konečne ukázal. V čistom borovicovom lese s minimom listnatých kríkov ležal statný samec. Aj napriek dobrému výhľadu som okolo neho skoro prešiel bez povšimnutia. Zaparkoval som a vybalil techniku. Stále ležal. Po pol hodine sa postavil a prešiel k malej skupine kríkov. Začal sa kŕmiť farebnými listami. Mal na to svoju techniku. Vzal do papule olistený konárik a potiahol hlavou k jeho koncu. V kútikoch mu zostala väčšina listov. Pomalým krokom sa potom presunul do hustého krovia. Bol v ňom ako vo vlastnej šalátovej miske. Naďalej sa kŕmil. Sledovať ho hľadáčikom už nebolo také ľahké. Vedel som kde je ale zaostriť na ucho alebo špičku parohu nebolo ľahké. Zaostriť na oko bolo nemožné. Sledoval som ho niekoľko hodín a konečne som mohol byť spokojný. Podarili sa pekné fotky.
Carska droga
Život vo vlastnej šalátovej miske.
Túto skupinu mladých listnáčov vidí los ako vlastnú šalátovú misku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára