Ponuka fotografovať Bobry vodné z lode a za tmy sa neodmieta. Rieky na poľskom vidieku sú neregulované a brehy majú človekom neupravené. Svetelnú podporu sme mali zabezpečenú pomocou dvoch halogénových reflektorov. Lodný elektromotor ticho priadol a nerušil. Plavili sme sa tesne po zotmení asi kilometer proti prúdu a potom späť. Na zarastených brehoch sme vo svetelných kužeľoch hľadali tmavé škvrny. To boli "drevené" hlodavce. Sedeli na brehu. V labkách mali vetvičky mäkkých drevín a škaredými oranžovými zubami z nich lúpali kôru. Tú bez zaváhania aj žrali. Keď sa zásoby konárikov minuli, bobry sa presúvali na iné miesta. Keď sa dala úroda zbierať z vody, využili to. Nezriedka ale museli vyjsť až na breh. S nákladom sa vrátili do bezpečia vody. Bobry mali kožuchy dvoch farieb. Tie veľké boli bronzové. Niektoré boli naozaj vyžraté obludy. Domáci hovorili, že mávajú až tridsať kilo. Potom tam boli malé. Čierne ako uhoľ. Ich kožuch vyzeral veľmi luxusne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára