Niekoľko dní som prechádzal lesom okolo Cárskej drogy po známych aj neznámych miestach. Stále nič. Začal som chodiť popri okraji lesa. Hlavne tam, kde les susedí s pasienkami. Polia som vynechával. Nechcel som robiť fotky v ozimine. Sliedil som okolo porastu a príležitostne fotil srnčiu zver v diaľke, keď zrazu vidím, že dvadsať metrov predo mnou leží na tráve losica. Hneď som išiel k zemi. Kryl som sa a urobil zopár fotografií. Nemal sa ňu dobrý výhľad. Krovie na okraji lesa bolo veľmi husté a určite by som sa tadiaľ nepozorovane nepriblížil. Rozhodol som sa ukázať a pomaly som ju obchádzal tak, aby na mňa videla. Časť populácie losov je k človeku priateľská. Nádejal som sa, že to bude tento prípad. Že nezdrhne v prvej sekunde. V jednom momente ma zbadala a nezareagovala. Pomaly zdvihla hlavu, prezrela si ma a znovu ju položila. Bolo jasné, že má dosť. Bola chorá alebo zranená. Na chvíľu som jej prestal venovať pozornosť lebo z blízkej breziny vybehli dve lane s mladými. Urobil som zopár fotiek a znovu som sa začal venovať losici. Tá ma ale ignorovala. Bola apatická. Keď som si k nej prisadol asi na desať metrov, tak sa postavila a odišla k porastovej stene. Išla opatrne ale nekrývala. Začala obhrýzať vetvičky. Nechal som ju samu s tým, že sa zajtra vrátim. Zvrátená myseľ wildlife fotografa dúfala, že ju nájdu vlky a ja ich nafotím. Nestalo sa tak. Vlky sa očividne nesnažili dosť alebo sa motali niekde inde. Na druhý deň tam losica bola bez zmeny. Na tretí tam bola tiež ale už sa zdržiavala v krovinách. Bola vždy viac a viac pohyblivá. Aj jedla viac. Urobil som zopár fotiek a nechal ju na pokoji. Nech jej bolo čokoľvek, snáď sa z toho dostala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára