Skupina smrekov uprostred listnatého lesa pôsobí na prvý pohľad ako dobré útočisko. Nikdy by som ale nepovedal, že by som tam mohol nafotiť Kuvika plačlivého. Táto naša malá sova je spájaná skôr s poliami, pasienkami, ľudským obydlím alebo s hospodárskymi budovami. Stará neudržiavaná povala alebo nepoužívaný komín niekde na samote je pre kuvika ideálne miesto. Prechádzal som v aute lesnou cestou, keď sa mi nad predným sklom mihol tieň. Zastavil som a zahľadel sa do smrečiny. Niečo tam sedelo. Musel som si dať okuliare aby som ho mohol medzi konárikmi identifikovať. Sedel tam a pozeral na mňa. Vedel, že ho hľadám. Bol nepokojný. Po pár sekundách sa začal vrtieť a zavŕtal sa hlbšie ku kmeňu stromu. Nemal som naň už taký dobrý výhľad. Smreky boli husté a po ďalších pár sekundách sa mi stratil úplne. Možno aj vyletel na druhej strane.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára