Dostal som možnosť ísť na prieskum do lesov Považského Inovca. Nebolo mi treba viac. Sprievodca na prvý pohľad vedel o čom hovorí a podľa toho som aj nachodil. Mal som toho potom dosť. Chcel som však na prvýkrát spoznať čo najviac. Lokality majú potenciál. Určite som tam nebol posledný krát. V spodných častiach pohoria už zúrila jar a všetko bolo zelené. Na hrebeňoch kopcov však bola zem ešte studená a zeleň stále čakala na svoju príležitosť. Čo chýbalo dubovým lesom na zeleni to mi vynahradili na zveri. Mal som šťastie na diviaky a na jelene. Popíšem o tom v nasledujúcich článkoch.
Srnec lesný
Muchárik bielokrký
Drozd plavý
Sojka škriekavá
Tesár čierny
Veverica stromová
Muchárik čiernohlavý
Diviak lesný
Jeleň hôrny
Nájsť zvedavú hlavu v tom množstve dreva nebolo jednoduché.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára