Tento príbeh má síce názov ako z rozprávky ale koniec nemá dobrý. Teda aspoň pre jedno z prasiatok. Pre mláďatá jastraba dopadol nad očakávanie. Ale poďme od začiatku. Prechádzali sme zarastenou krajinou pod svahmi Považského Inovca. Nevchádzali sme priamo do kríkov. Len sme ich obchádzali. Stávalo sa to, čo sme očakávali. Z času na čas sa ozval v húští lomoz a niečo sa odtiaľ predieralo v snahe utiecť. Dvakrát sme zazreli utekajúce daniele. Potom sa objavili tri malinké prasiatka. Sotva kilové. Ešte im z brušiek viseli pupočné šnúry. Očividne sa stratili. V snahe nájsť mamu nás trikrát dookola obehli. Stačilo mi sedieť na mieste a pásikaví súrodenci urobili všetko za mňa. Bolo cítiť, že sú v strese. Čo chvíľu sa pritajili vo vysokej tráve aby sa zase rozbehli. Našťastie boli ticho. Keby kvičali hrôzou, možno by sa mama pre ne vrátila a natrhla by nám nohavice. Po minúte sa sa nám úplne stratili z očí. Cestou späť sme ale videli ešte jedno. Štvrté. V pazúroch Jastraba veľkého nevyzeralo veru dobre. Dnešný deň preň nezačal dobre. Naopak pre jastraba začal nad očakávanie. Kilo čerstvej diviny pre svoje deti nezoženie každý deň. Poskytol nám chvíľu pre zopár stoviek fotiek. Potom vyletel na strom a aj keď hrvol ešte nemal plný, dal nám jasne najavo, že sa vráti až keď odídeme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára