Oproti augustovej návšteve fúkal nepríjemný severný vietor. My sme to samozrejme ignorovali ale kamzíky na to zareagovali tak, že zišli do nižších polôh. Neboli ani v skalách, ani na alpínskych lúkách. Zišli až na kamenné polia a do kosodreviny. Samce sa vyhrievali tesne pod skalnými stenami. Nebolo mysliteľné aby sme k nim schádzali dolu. Prechádzali sme teda hrebeň a po jeho oboch stranách sme pátrali po známkach života. Na ostatok sme objavili nielen život ale predovšetkým známky rodinnej pohody. Skupina samíc sa s kamzíčatami vyhrievala na hrane svahu. Odpočívali, prežúvali a prejavovali si náklonnosť. Fotili sme až kým nás severák nezmrazil. Bolo sa treba trochu rozhýbať. Pokračovali sme po hrebeni a o hodinu neskôr sme natrafili na rodinu svišťov. Hlodavce robili prakticky to isté ako kozy predtým. Sedeli vysoko na skale, vyhrievali sa a príležitostne sa mojkali. Jedným okom pritom pozerali na fotografov ako sa snažia dostať bližšie. Tentokrát to nebol problém. Sedeli sme na skalách s nimi a cvakali a cvakali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára