Tento rok bol nabitý príležitosťami a tak som rád, že som si našiel aspoň dva dni na ruju danielov. Do známych lesov som zašiel mimo víkendu aby som eliminoval prípadný stret s poľovníkmi. Na jeseň je ich v lese plno. Keď niečo v septembri alebo októbri nezabijú, sú potom z toho celý rok nesvoji. Pred objektívom sa mi motali nielen osamelé existencie ale aj tie dominantné, ktoré už mali svoju čriedu samíc. Prekabátiť desať a viac párov očí a uší je ťažké. Jedného "slepého a hluchého" rochajúceho samca chránia ako by mu patrili. Všetci spoločne ma videli a počuli oveľa skôr ako ja ich. Nemal som náladu na vyčkávanie zo zálohy kým prídu bližšie. Len som sa prechádzal lesom a priťahoval si zvery dlhým objektívom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára