Svahy lomničáku dramaticky zmenili výzor. Letná zeleň už bola minulosťou. Tráva nabrala jesenné farby. Prevaľujúce sa mraky zakrývali okolité skalnaté svahy. Nájsť kamzíky už nebola taká hračka ako v auguste. Prakticky celý čas sme boli v mrakoch. Čakali sme kedy sa zdvihne vietor aby odfúkol všadeprítomnú hmlu. Sem tam sme sa dočkali. Otvorilo sa okno a zrazu bolo celé okolie zaliate slnkom. Mal som pár minút na obhliadku svahov. Keď nejaké kamzíky v oblasti sú, vždy ich nájdem. Nájsť ich teraz, pod časovým stresom dvoch alebo troch minút, nebolo jednoduché. Urobiť následne zopár fotiek už prakticky nemožné. Nakoniec sa mi to podarilo ale strávili sme tam celý deň. Polhodinové čakanie predchádzalo foteniu, ktoré trvalo nezriedka od pár sekúnd po minútu či dve. Bolo frustrujúce sledovať ako sa za pár sekúnd schová do mrakov taký kolos ako je lomničák. V jeden moment sa ním človek kochá v celej jeho kráse a v priebehu druhého bol zase v hmle.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára