Hneď ako som prišiel k brodu mi bolo jasné, že voda je ešte vyššie ako pred dvomi dňami. Nechcel som to vzdať a tak som si čižmy vytiahol najvyššie ako sa dalo. Vkročil som do vody a pozorne sledoval čiaru ponoru. Vpredu som bol v pohode ale vzadu som cítil, že mi vlhnú nohavice. Zrýchlil som. Dostal som sa na druhý breh a skontroloval škody. Do čižiem nenatieklo. Asi len vlnky preskočili cez okraj. Fotografovať som mohol. Zaujal som miesto na brehu ramena kde najčastejšie brodia čriedy jeleňov. Stalo to, čo mám najradšej ale pritom si aj zanadávam. Svetla bolo málo. Do piatich minút sa v protiprúde objavil bobor. Plával popri protiľahlom brehu. Ako naschvál presne vtedy, keď bol najbližšie, naľavo po prúde sa objavila malá skupina jeleňov. Hneď začali brodiť. Boli tak blízko, že sa mi nezmestili do hľadáčiku. Prúd bol silný. Dosť ich unášalo. Na druhom brehu sa otriasli a zmizli v lese. Hneď som sa premiestnil z ramena do otvorenej zátoky. Slnko už bolo vyššie a svetla dosť. Chvíľu som len tak postával a fotil vodné vtáky. Vtom som si všimol pohyb v tŕstí. Diviaky. V plytkej vode hľadali niečo pod zub. Boli ďaleko ale pozorovanie stálo za to.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára