Deväťdesiat percent času striehnutia ma zabávali bobry. Tento náš najväčší hlodavec je aktívny hlavne v noci. Má s človekom veľmi zlé skúsenosti. V časoch cirkevných pôstov bol totiž považovaný za rybu. Na chvoste má šupiny, tak je to ryba, tvrdili ľudia v stredoveku. Preto sa mohol jesť. Obchádzali tak dlhé bezmäsité obdobia. Biskupické bobry sú menej aktívne večer a veľmi aktívne ráno. Od svitania sa promenádujú hore dolu ramenom až do ôsmej hodiny. Na rozdiel od bobrov žijúcich v potokoch a malých riečkach, dunajské bobry nemusia stavať hrádze aby si vyrobili dostatočne veľkú vodnú plochu. V ramenách aj v hlavnom toku je vody dosť. Prúd je silný a žiadna hrádza by mu neodolala. Nestavajú preto hrady. Noru si vybudujú na brehu ramena. Tak aby bol krytý vegetáciou. Občas si zotnú strom priamo nad vchodom a vytvoria tak dokonalú skrýšu. Okolo otvoru si ešte nanosia množstvo konárov a vytvoria si niečo ako labyrint. Ten slúži na ochranu pred dravcom či človekom. Vybudujú si tiež tubus z konárov a blata vedúci k otvoru do brlohu. Staviteľstvo majú proste v génoch aj keď im sila dunajských povodní bráni stavať trvalé hrádze či hrady.
Bobor vodný
Šupinatý chvost bobra.
Nanášaním dreva a blata vo viacerých vrstvách bobor vylepšuje, predlžuje či spevňuje vchod do brlohu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára