Konečne voda trochu klesla a ja som sa mohol slobodnejšie pohybovať. Ale len cez vodu. Džungľa sa nezmenila. Stále bola prítulná. Všetkými možnými spôsobmi sa ma snažila zadržať. Popínavé výhonky sa mi omotávali okolo nôh. Semená sa snažili naskočiť na mňa ako Indovia na okolo idúci vlak. Niektoré sa prilepili, iné zapichli a ďalšie zavesili háčikom. Pavučiny ako keby si pavúky robili len vo výške mojej hlavy. Potrhal som všetky. Na brehu som si vybral také miesto, že som mal na protiľahlom brehu solitérny strom. Nevedel som ho určiť. Za krátku dobu prišla mladá laň. Chodila po riečnych nánosoch a niečo v nich oblizovala. Najprv som si myslel, že minerály. Až na fotkách doma som si všimol, že zbierala moruše popadané do piesku. Strom bol morušovník. Dobré vedieť. Poznanie každého zdroja potravy je pre fotografa prínosom. Na sladký energetický zdroj potravy sa určite ulakomí viac stravníkov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára