VEĽKÝ BARIÉROVÝ ÚTES

Súčasťou pobytu v severnom Queenslande bol aj jednodňový šnorchlovací výlet na Veľký bariérový útes. Práve tu sa totiž nachádza viac ako 2.300 kilometrov dlhý a 24 (na severe)-240 (na juhu) kilometrov široký korálový systém rozprestierajúci sa na ploche takmer 350 tis. km² (čo je približne 70 miliónov futbalových ihrísk!). Je najväčšou stavbou na Zemi vytvorenou živými organizmami a to aj preto, že bola budovaná veľmi dlhú dobu. Vznikol približne pred 18 miliónmi rokov a do dnešného dňa pozostáva z 2.900 útesov a z 900 ostrovov, z ktorých niektoré predstavujú obľúbené letoviská s kvalitnými ubytovacími službami pre turistov. Podmorský život v tejto oblasti je veľmi bohatý, veď práve tu môžeme nájsť až 14 tisíc druhov morskej fauny, z toho 360 druhov pestrofarebných koralov, 1500 druhov rýb, 4000 druhov mäkkýšov, obrovských korytnačiek, žralokov, delfínov, ale aj nebezpečných austrálskych jedovatých medúz, či 175 druhov vtákov. Vzhľadom na pestrofarebný podmorský život je tento útes rajom pre šnorchlistov, ktorých teší možnosť sledovania podmorského života. Priehľadnosť vody je veľmi vysoká a veľkú časť koralov je možné vidieť aj bez toho, aby bolo nutné sa potápať. Hlavným problémom útesu je chemické znečistenie vody z priľahlého priemyslu a poľnohospodárstva. Koraly pomaly odumierajú.

Mali sme možnosť vybrať si veľkú luxusnú loď zo 70 výletníkmi alebo menšiu "len" z tridsiatimi.

 Samozrejme sme využili tú menšiu s názvom Wavelength.

V letných mesiacoch sa vo vodách okolo útesu vyskytuje Štvorhranka smrteľňá. Medúza s pŕhlivými chápadlami. Stačí jednoduchý dotyk a človek je zasiahnutý malými ihličkami s neurotoxickým jedom. Ak sa človek do chápadiel zamotá, dostane desiatky alebo stovky žihadiel s nepredstaviteľnou bolesťou, z ktorej ho našťastie zakrátko vyslobodí smrť. Tento obrázok medúzy je stiahnutý z internetu. My sme ju našťastie nestretli. Pred vstupom do vody sme to ale nevedeli a preto nás počas úvodného informačného brífinku náležite poučili.

  Do vody sme mohli ísť len v čiernom ochrannom odeve.

 Ten nám zakrýval aj hlavu a krk a celé ruky aj s prstami. 

 

Potom tam bol oceán a útes len pre nás

 a pre žraloky

 a veľké ryby

 a metrové mušle

 a pre korytnačky

 a pre koralové záhrady

 a pre malé ryby

 a pre hviezdice

a aj pre malého Nema.

Dory tam už nebola. Zjedli sme ju v Irish pube týždeň pred tým, kde ju ponúkajú v rámci obedového menu.

 

 

 

 

 

 

OBLUDA

The Perentie (Varanus Giganteus) alebo po našom Varan obrovský je najväší varan Austrálie a štvrtý najväčší jašter sveta. Dorástá do dĺžky až dvoch metrov a tento veru dva metre mal. Už som o tom stretnutí napísal jednu vetu na Veronikinom blogu. Teraz je čas trochu to rozvinúť. Sedel som na lavičke v národnom parku Uluru and Kata Tjuta a čakal či sa niečo objaví. Účatsníci zájazdu boli medzi skalami na prechádzke. Všade bol kľud. Kde sa vzala tu sa vzala, objavila sa obluda.

To to je obrázok z tretej štvrtej sekundy  od vtedy čo sme sa navzájom zbadali. Vzdialenosť bola tak asi desať metrov. Obaja sme hodnotili situáciu. Utekať alebo neutekať. Ja a asi aj jašter sme sa rozhodli, že netreba. Varan pokračoval v zňuchávaní niečoho pod zub a ja som začal fotiť.

Vždy keď bol  v tráve tak sa motal, točil a hľadal za každým trsom trávy niečo dobré. Cez otvorený priestor však vždy len prebehol. Bezpečnosť je prvoradá. Stále však bol veľmi blízko. Snáď prvý krát som musel zvoliť opačný postup. Zvyčajne sa snažím k zvieraťu priblížiť a teraz som musel ustupovať aby som ho dostal do objektívu.

Vo photoshope som musel dva obrázky spojiť. Škoda len, že na žiadnom obrázku nemám zvyšok chvosta. Panorámu s obludou ešte nemám. Telo aj keď bolo štíhle, pôsobilo veľmi silno a pružno. Nebola to lenivá a ťažkopádna chôdza podobne veľkého krokodíla. Pôsobil ako natiahnutá pružina.

V blízkej tráve niečo zašuchotalo. Varan sa potom vrhol. Prekvapil ma. Nestihol som zareagovať tak rýchlo. Niečo chytil a hneď aj prehltol. Možno nejaký chrobák alebo malá jašterička. Tých je všade veľa. Na obrázku dolu mu v kútiku papule trčí už len tráva. Nemal čas si vyberať steblo z pomedzi zubov. Kto zaváha nežerie.

 

Hneď pokračoval v love ďalej. Stále ešte bol moc blízko. Potom sa otočil a odbehol pod strom. V korune poskakovali chutne vyzerajúce vtáčky. Boli však vysoko a moment prekvapenia neprichádzal do úvahy.

Ešte chvíľu postál s nádejou, že mu pečené holuby samé naskákajú do huby a potom odbehol do lesa.

VODA

Voda je dôležitá súčasť života. Všetci sme na nej závislí. Dokonca aj zvieratá v dažďovom pralese. Dôkazom tohoto tvrdenia môže byť vtáčie napájadlo inštalované v korune stromu na severe Queenslandu. Staviteľ mu doprial luxusnú polohu. Priamo oproti terase reštaurácie na úrovni zábradlia. Wellness s dokonalým výhľadom. Ľudia za to platia strašné prachy.

Ihneď po východe slnka sa začali zlietavať vtáky z okolia. Napriek prepršanej noci prvé čo ráno urobili, bolo, že si dali ranný kúpeľ. Ako prvé prišli tzv. Metallic starlings po našom Majny družné. Príbuzné našich škorcov.

Trochu sa poobzerali a keď bolo všetko na poriadku, striedali sa vo vani pekne jeden po druhom.

 Voda dramaticky striekala na všetky strany.

Zrazu sa rozpŕchli. Neleteli príliš ďaleko. Len na vedľajšie konáre.

Prileteli totiž o polovicu väčšie Rainbow Lorikets po  našom Lori pestrý. Podľa hesla: "Väčší pes j**e" sa škorcovité zdekovali a prenechali kúpalisko papagájom. Pekne si to užili aj tie. Vyzerali ako zmoknuté sliepky keď odlietali do pralesa.

Znovu sa vrátili Majny aby ...

... aby sa znovu rozpŕchli. Tento krát nadobro. Džungľa stíchla. Hore kmeňom sa pomaly približoval jeden z najobávanejších miestnych predátorov. Lace Monitor po našom Varan alebo Goanna. Najprv som myslel, že je na love. Vôbec sa však neprikrádal a ani sa nesnažil kryť.

Pomaly a rozvážne sa vyplazil až k miestu kde bola vanička. Strčil hlavu do vody. Namočil si krk a potom brucho. Voda bola určite príjemná, lebo len tak ležal a gúľal očami. Foťák mu nevadil.

Chvíľu poležal a keď sa dostatočne ochladil tak sa posunul a otočil tak, že do vaničky strčil nakoniec aj gule. Možno mal ťažkú noc. Dúfam, že to tie vtáky potom po ňom nemuseli piť.

Keď bola teplota príslušných partií presne podľa normy, tak sa zdvihol a pomaly sa zosunul po kmeni dolu. Nekráčal. Len sa šmýkal po kmeni ako na tobogáne. Pazúrmi kontroloval iba rýchlosť klesania.

 

KARIKATÚRA

Greater Bilby alebo Bandikut králikovitý je ako ďeťmi zle nakreslené niečo medzi potkanom a králikom. Samozrejme je to vačnatec. Keď to nepripravený európan uvidí, nechce sa mu spočiatku veriť. Po nejakej chvíli si uvedomí, že je v Austrálii a tohoto mimozemšťana príjme "za svojho". Šťastlivec, ktorý ho pomenoval, tiež preukázal zmysel pre humor. Meno ho veľmi výstižne charakterizuje, má nad mieru veľké uši a dlhé zadné nohy, ktoré mu, predovšetkým vo chvíli, keď poskakuje, prepožičiava vzhľad rozprávkového trpaslíka. Keby bol aspoň malý ako myš ale Bilby dorastá až do veľkosti vypaseného králika. Jeho hmotnosť je približne 2,5 kg.  Pomocou silných predných nôh hĺbi bandikut  dlhý a hlboký systém tunelov. Svoju noru opúšťa iba v noci hľadajúc potravu. Živí sa hmyzom, semenami a ovocím. Kedysi bol rozšírený vo všetkých suchých oblastiach Austrálie s výnimkou tropického severu. V súčasnosti žije už len v niekoľkých oddelených populáciách v strednej Austrálii v extrémne suchých oblastiach a hrozí mu vyhynutie.

KEĎ ZABUDNEŠ VYHYNÚŤ

Niekto niekde napísal alebo povedal, že niektoré cicavce v Austrálií zabudli vyhynúť a naozaj to tak vyzerá. Bez tlaku malých a veľkých dravcov, ktoré sa v priebehu evolúcie vynárali v "starom svete" dokonale izolované divné potvorky v tejto "Terra incognita" mohli prežiť až do tejto doby. Na počudovanie ani najtragickejšia katastrofa v dejinách kontinentu a to príchod bieleho Englishmana nepriniesol fatálne zmeny. Čo viem, tak si to odniesol akurát tzv. Tasmánsky tiger. Odborne zvaný Vakovlk tasmánský (Thylacinus cynocephalus), ktorý vyhynul na pevnine pred 2000 rokmi a na ostrove Tasmánia v roku 1936.

Zachovalo sa po ňom okrem zopár fotiek a vypchatých exemplárov aj video: http://www.mojevideo.sk/video/2d8f/tasmansky_tiger_(thylacinus_cynocephalus).html Ostatné sa ako tak pretĺkli.To čo najviac odlišuje austrálske cicavce od tých našich je existencia vaku určeného na ochranu a odchovanie mláďat. Potom je to kombinácia telesných znakov, ktoré sú typické skôr pre vtákov alebo plazov. Vak môže byť dvojitého druhu. Taký ako pozname u klokanov. To znamená, že mláďa doň lezie zvrchu.

Grey eastern kangaroo

Goodfellows tree kangaroo

Pri skákaní alebo lezení po  strome je isté, že mladý klokan nevypadne. A taký, ktorý má otvor smerom dozadu alebo dolu. Tie majú napr. koaly alebo wombaty. Aby mláďa nevypadlo ťahá sa okolo okraja vaku zaťahovací sval. Funguje ako šnúrka. Záchranné stanice pre koaly sú plné z iných dôvodov. Nie je to preto, že by medvedíky vypadávali z vakov. Väčšinou sú to požiare alebo dopravné nehody pri prechádzaní cesty.

Koala

 

Common wombat

Podmienky na život sú v Austrálií také beštiálne, že jedinou cestou v ďalšom vývoji bolo poistiť si rozmnožovanie mimoriadne kreatívnou cestou. Veľmi netradičnou anomáliou v tomto zmysle je rozoklaný penis u samcov vačnatcov. Samice majú zase dve oddelené maternice. Každá maternica má svoju vlastnú bočnú pošvu. Na prvý pohľad to znie to ako sen ale je to tak. Som toho názoru, že evolúcia v Európe a u ľudí zvlášť v tomto ohľade sa dostala do slepej uličky. Ďalšou anomáloiu je rozmnožovanie u ježúr alebo vtákopyskov. Aj napriek tomu, že sú to cicavce, kladú vajcia. Z nich vyliahnuté mláďatá sa premiestnia do nory, ktorú vybudujú rodičia. Absolútnou bombou je fakt, že aj napriek tomu, že obidva druhy sú cicavce, tak samice síce majúc mliečne žľazy, nemajú bradavky. Mlieko zo žliaz vyteká podobne ako u nás pot na kožu. Mladé ich potom oblizujú šikovnými jazykmi.

Echidna

 

Platypus

alebo po slovensky Vtákopysk podivný je kapitola sama o sebe. Vyzerá ako keby bol poskladaný z viacerých zvierat. Nočný živočích s obrovským a silným kačacím zobákom. Pláva popri dne a zobákom prevracia kamene niekoľko násobne ťažšie ako je sám a hľadá podn nimi bezstavovce. Ako jediný cicavec disponuje jedom. Ostroha zadných nôh je prepojená s jedovou žľazou. Používa ich pri obrane pred predátormi. Poranenie je pre človeka bolestivé ale nie je známy prípad úmrtia človeka.

 

REKAPITULÁCIA

Od Mikuláša do Troch kráľov som zaskočil na druhý koniec sveta. Počas 33 dní som v deviatich letoch nalietal 40 807 km. Z toho 24 000 v tučnom Airbuse. Keď si uvedomím, že obvod zemeguľe okolo rovníku je o 732 km kratší, tak si hovorím, že celkom slušný výkon.  Niektoré úseky som išiel sám, niektoré s Veronikou a niektoré s Andy.

 

Videl som Sydney. Videl som pacifické pobrežie a priľahlé národné parky Queenslandu od Gold Coastu na juhu až po Port Douglas na severe. Pozrel som tiež Veľký bariérový útes. V Severnom teritóriu som k tomu ešte najazdil cca 4000 km po cestách v rôznych dopravných prostriedkoch a videl množstvo národných parkov od tropického dažďového pralesa až po subtropické púšte. A k tomu ešte nepripočítávam opakovanú jazdu na pláž v autobuse č.740.

 

 

 

 

Príroda Austrálie je úplne iná ako to čo som videl na ostatných kontinentoch. Nedá sa tam vidieť množstvo veľkých cicavcov ako v Európe, Afrike alebo v Azií. Okrem krokodílov a žralokov tam prakticky nežije nejaký veľký predátor. Majú tam iné zvláštnosti napr. Makropodov. Sú to tie skákave potvory u nás známe ako klokany. Je ich však niekoľko desiatok druhov a delia sa na klokany, volurov, valabie, podemelonov, stromových klokanov, močiarnych klokanov atď. Ďalšou zvláštnosťou sú vaky. Nosí ich tam naozaj každý. Vakomyšy, vakoježury, vakoveveričky, vakovačice, vakoklokany, vakomedvede (koaly) a aj v minulosti vyhynutý vakovlk. Dnes majú vaky aj turisti. Za to jedovatej hávede od malých pavúkov, škorpiónov, rýb, jašterov cez pakobry a tajpany až po vtákopyska tam majú požehnane. Evolúcia obdarovala prakticky každého živočícha možnosťou ťa zabiť. Hemotoxíny, myotoxíny, neurotoxíny alebo ich mixované kokteily môže ponúknuť zástupca všetkých skupín jednotlivých druhov zvierat. Tiež 800 druhov vtákov a tisíce plazov poskytuje široké možnosti na fotografovanie.

 

 

Na harddisku mám 10 057 fotiek. Z toho rovno tak 2000 vyhodím v prvom kole selekcie. V ďalších kolách pôjdu všetky škaredé, neostré, pod alebo pre exponované nekompromisne do koša. Zostane tak 1000 použiteľných, ktoré si uložím do trvalého archívu a postupne ich budem prikladať k blogom.

DOVIDENIA Z AUSTRALIE

Od Mikuláša do Troch kráľov sa budem vyskytovať na druhej strany zemegule. Idem navštíviť tam študujúcu dcéru Veroniku a prezrieť si najnebezpečnejší kontinent sveta. Hovorí sa, že všetko čo tam žije, zabudlo vyhynúť a vyvinulo sa tak, že ťa to dokáže zabiť. Všetko od malého jedovatého pavúčika, cez jedovaté medúzy, ryby, hady až po biele žraloky a morské krokodíly čaká na príležitosť vyskúšať si na stredo európanovi svoju evolučnú výhodu. Momentálne tam zúri leto a podmienky môžu byť beštiálne. Napríklad teploty okolo 45 stupňov na savanách a púšťach vnútrozemia. Stovky hektárov lesa zasiahnutých lesným požiarom. Nad dažďovými pralesmi v najsilnejších búrkach sveta udrie až 2000 bleskov počas jednej hodiny. Mohutné cyklóny vznikajúce v pacifiku dokážu narobiť na Veľkom bariérovom útese dostatočne vysoké vlnky. Na  divoký nočný život v rozvinutých kapitalistických mestách si musím dávať tiež pozor.  Na spoznanie takej obrovskej a rôznorodej krajiny akou je Austrália mesiac určite nestačí. Najprv spolu s Veronikou a potom aj s Andy, ktorá príde trochu neskôr za nami, sa pokúsim prežiť a spoznať toho čo najviac aby som to mohol sprostredkovať aj čitateľom našich blogov. V zásade absolvujeme tri samostané cesty krížom krážom po krajine.

Z dôvodu hmotnostných limitov batožiny na vnútroštátnych letoch nebudem môcť brať svoj notebook a preto budem písať blog pomocou Veronikinho mobilu a na jej blogu. V niektorých prípadoch to aj tak bude jediná možnosť ako sa niekde v džungli alebo na púšti pripojiť do siete. Niekedy budem môcť priložiť len fotky z mobilu ale vždy keď to situácia umožní tak to doplním o kvalitné fotky. 

Takže v prípade záujmu si sťahujte novinky na   http://veviksblog.blogspot.sk/