Povodie pohraničnej rieky Dunajec patrí ku skvostom slovenskej a aj poľskej prírody. Obrázky pltníkov na Dunajci sú notoricky známe. Aj napriek hluku asi 30 člennej skupiny kolegov pri firemnej popoludňajšej prechádzke bolo možné vidieť stopy pobytu divej zveri. Bobrami obhryzené stromy, stopy vydier v piesku, ryby vo vode, nad hlavami letiaci bocian a užovka v tráve sľubovali možný zážitok. Rozhodol som sa, že na druhý deň ráno si privstanem a pekne potichu v čase, keď všetci ešte budú spať, pôjdem na prieskum. Keby som sa zmienil o mojom pláne, určite by sa chcel niekto z kolegov pridať. To však neprichádzalo do úvahy. Ani 10 tequilerov mi jazyk nerozviazalo. Okolo polnoci som dopil posledný a vytratil sa z teambuildingu spať. O pol piatej ráno som už odfukoval na ceste k rieke.
stopy vydry
Nemal som nad čím špekulovať. Sadol som si na okraj asfaltky a skryl sa za cestné zvodidlá a zeleň tak aby som mal na dohľad štrkové lavice. Stíšil som sa a dúfal som, že sa niečo ukáže. Svetlo ešte nebolo najlepšie.
Nad hlavou mi čierna veverička lúpala šišky.
V blízkom potoku Orešnica perlavá zapíjala práve rozobraté mravenisko. Viem si predstaviť, že mravce treba dobre zapiť
Voda bola nízka a meandrujúca rieka vytvárala dosť miest na pozorovanie. Posunul som sa hneď ako som cítil, že mi hrozí zmrznutý zadok. Aj napriek tomu, že bol júl, cesta bola studená. Postupne som prešiel asi 5 km úsek rieky.
V tom som ho zbadal. Bocian čierny. Kráčal po naplavených kameňoch a zháňal niečo pod zub.
Sorry, pod zobák
Zdržal sa asi dve minúty. Nenašiel nič a tak zmizol za ohybom rieky.
O kus ďalej sa na vode ukázala Vydra riečna. Zamierila k blízkemu ústiu. Nazrela do koryta potoka a stratila sa v nádeji na nejaké raňajky.
Na raňajky som si vtedy spomenul aj ja. Kolegovia tušili, že som niekde vypadol fotiť a tak nerobili paniku. Prišiel som rovno k prestretému stolu. Poviem Vám: niet nad rannú kávu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára