V zásade by sa dalo povedať, že čím je vtáčik menší tým sa horšie fotí. Nielen pre obtiažnosť zaostriť z desiatich metrov na štvormilimetrové očko ale aj pre rýchlosť akou sa pohybujú a pre neschopnosť aspoň jednu sekundu postáť na jednom mieste. To všetko je ale brnkačka proti fotografovaniu lasice. Keď lasica loví, behá a skáče tak, že to vyzerá ako keby sa v tráve alebo v kríkoch pohybovalo viac exemplárov. Jej rýchlosť je obdivuhodná. Keď som túto lasicu zbadal, bol som v aute na poľnej ceste. Zabrzdil som a snažil sa zaostriť. Po stovke fotografií prázdnej trávy a kríkov som si veru zanadával.
Pri prvej fotke sa lasica pozerala priamo na mňa spoza stebiel trávy a buriny.
Potom som ju dostal už aj pri skokoch v tráve.
Nakoniec sa podarila tá najlepšia. Lasica drhla v papuli myš a odnášala si ju niekam do krovísk.
Potom som ju už nevidel. S plným bruchom spí ešte aj teraz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára