Rieka San pramení na hranici s Ukrajinou. Na časti toku sa kľukatí pohorím Bieszczady. Po 440 km vteká do rieky Wisla. Ja som opakovane navštívil časť v rezervácií Krywe. Po vysídlení banderovcov je oblasť ľudoprázdna a brehy sú v priamom kontakte s rozľahlými lesmi, v ktorých okrem iného možno stretnúť medvede, vlky, rysy a zubry. Je pravda, že tam nejaké cesty sú, ale sú uzavreté zákazovou značkou a závorou.
V apríli som spolu s Ferom prešli ľavý breh rieky a prešli sme aj extravilán vysídlenej obce Tworylne. Nebola zima ale dažďové preháňky nám pobyt riadne komplikovali. Prakticky sme boli tri dni mokrí. Vegetácia sa po zime ešte len prebúdzala. Na vŕbach a jelšách už rašili mladé lístky a pri brehoch rieky už rástla sviežo zelená tráva. To okamžite využili zubry a spásali ju. My sme na ne ale šťastie nemali. Len množstvo stôp o tom svedčilo.
Pokiaľ to počasie aspoň trochu dovolilo, tak sme zaľahli na breh v snahe zahliadnuť presun zvere na protiľahlý breh.
Okrem trasochvostov a loviaceho Bociana čierneho sme však šťastie nemali.
Ruiny Tworylneho už majú iných obyvateľov.
Bobrovisko
Na lúkach nad obcou sme zazreli srnčiu zver.
Úplne iná situácia bola počas mojej júnovej návštevy. Predpoveď sľubovala slnečné počasie a teplo.
Keď som o piatej ráno vystupoval z auta, teplomer ukazoval 0,4 stupňa Celzia. Voda bola teplejšia o viac ako 10 stupňov. Stúpajúca para vytvorila nízku oblačnosť a tá magickú rozprávkovú atmosféru. Nepríjemné bolo len to, že meter vysoká tráva bola mokrá od rosy a po 5 minútach chôdze som bol zase mokrý.
Situácia v údolí sa pomaly menila ako slnko stúpalo po oblohe a slnečné lúče sa dostali do meandrov rieky. Na lúkach však už teplo a sucho prevzalo vládu. Zver vychádzala z lesa s cieľom osušiť sa úplne rovnako ako ja.
Opustil som breh rieky a vyšiel cez kopec na otvorenú plochu nad Tworylnym.
Nedostal som šancu užiť si pohľad na zubra. Stačila sekunda a bol preč.
Mladá Líška hrdzavá mi dala viac času. Dobre reagovala na pískanie. Vždy skamenela a zapózovala.
Lane s mladými som mohol sledovať tiež dlhšie. Prebehli cez lúku. Prekrýžili mi cestu akurát keď som brodil potok a pokračovali k rieke San. Stihnúť som ich už nemohol ale bol to impulz na návrat k brehu rieky
Znovu som zaľahol na miesto, kde sa potok vlieva do rieky.
Pozoroval som spevavce, ktoré zbierali hmyz na jeľšách nado mnou. Sojka prehľadávala breh a lovila veľký vodný hmyz.
Po hodine sa ukázala osamotená laň. Do vody však nevkročila. Len sa prechádzala po protiľahlom brehu.
Po ďalšej polhodine prišli dve lane s mladými. Mamy si najprv opatrne prezreli dostupný tok rieky a až potom vkročili do prúdu. Dal som im čas aby vošli do stredu rieky a až potom som začal fotiť. Bol som však ďaleko. Nemohli ma počuť. Bol som zamaskovaný a vietor fúkal ku mne.Lane kontinuálne pokračovali. Mladé sa buď zastavovali v prúde alebo sa so šplechotom predbiehali aby sa znova pozabudli. Keď však lane vošli do lesa, spamätali sa a dobehli ich.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára