Po západe slnka rýchlo ubýva svetla. Zmena jeho intenzity môže výrazne poznačiť atmosféru v lese. Veľa svetla alebo priame slnko rozihrá v lese hru vysoko presvetlených plôch a tieňom krytých miest. Pohybujúce sa zviera môže v jedinej sekunde zmeniť podmienky, s ktorými si fotoaparát nedokáže poradiť. Oveľa viac práce potom mám v počítači, kde takéto náročné podmienky môžem korigovať. Svetlé plochy vytmavím a tiene presvetlím. Úplne iná situácia je keď je v lese prítmie. V tom momente technoĺógie pracujú na hranici svojich možností. Ten, kto má drahší foťák, vyhráva. Môže si dovoliť nastaviť vyššiu citlivosť bez straty kvality. Tí ostatní fotia tzv. zašumené obrázky. Fotky sú poskladané z väčšieho množstva väčších zŕn, ktorých farba a svetlosť sa odlišuje od pôvodného podkladu. Aj s tým sa dá v PC niečo robiť ale je to zase niečo za niečo. Pokutou za menej svetla je menej kvality. Ideál nastáva vtedy, keď sa človek trafí niekde medzi tieto ukazovatele.
Presvetlený les.
Medvedica sa pohybovala a jedno po druhom prechádzala tmavé a svetlé miesta. Vedel som, že musím neustále sledovať nastavené parametre. Uvedomoval som si, že doma budem mať s fotkami veľa roboty.
Za ňou vyšiel z lesa Harlekýn. Oproti minulému roku sa moc nezmenil ale pribudla mu na hlave obrovská jazva. Ako keby mal dieru v hlave. Medvedica asi nebola rujná. Bez záujmu okolo nej prešiel a pokračoval svojim smerom. Ona sa k nemu po 20 minútach pripojila. Stratila sa hore medzi skalami
Keď zašlo slnko za horu a tiene sa stratili, zavládla v lese úplne iná situácia. Dospelé buky, kamenná suť a papradie vytvorili ponurú karpatskú atmosféru, v ktorej to medveďom mimoriadne svedčí. Našťastie sa ukázala mohutná sivá medvedica. Pekne do tmavého lesa zapadla. Ako keby tam bola doma. Ešte stále bolo dosť svetla. Jedno nastavenie stačilo. Stíhal som sa aj pokochať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára