Moje prvé medvede v danom pohorí vždy uvádzam ako keby som ich poznal všetky. Samozrejme to tak nie je. Tentokrát som mal možnosť prvýkrát fotiť medvede niekde v tomto pohorí. Veľká Fatra je špecifická medzi našimi horami a zaslúži si mať štatút národného parku. My sme do pohoria vošli zo strany Turčianskej kotliny. Miesto na jednom z bočných hrebeňov bolo mnoho rokov monitorované ako migračná trasa veľkých šeliem. Tam sme sa uložili na noc. Medvede na tomto mieste ešte nie sú zvyknuté na fotografov. Museli sme preto urobiť najprísnejšie opatrenia proti úniku ľudského pachu z krytu. Dokonca sme s páskou lepili prieduchy a škáry. Vzduch sa nehýbal. Potili sme sa ako somár v pytli. Najprv sa ukázal dvojročný pestún. Mama sa zase niekde zdržala s nejakým fešákom. Ako vždy neustále monitoroval situáciu a pri najmenšom šuchnutí zobral nohy na plecia. Stále sa však vracal. Bol zábavný. Hlavne, keď sa takmer celý strčil do malého kríka. Trčal mu z neho len zadok. Hneď ma napadla pesnička "Mám malý stan". Pred zotmením prišiel pár medveďov v ruji. Statné šelmy predvádzali obvyklé divadlo. Ona sa robila, že ho nepozná a on ju nasledoval ako šteňa po svahu hore dolu a aj po skalách. Pobehovala ako pojašená. On za ňou. Keby si sadol niekde uprostred, mal by ju neustále na dohľad a nenachodil by sa tak. Takto sa bavili až do zotmenia a zrazu odbehli. Došiel totiž najväčší veľkofatranský medvedí samec. Hovoria mu Fatranský Grizly. Škoda len, že už bola tma na poriadne fotky. Prišiel aj s vyvolenou. Podľa hluku sa v noci okolo krytu diali veci. Ja som však už pokojne spal. Viktor ma celú noc strážil. Boli to jeho prvé medvede a nemohol oka zažmúriť.
Mám malý stan.
Tu stál na zvalenom strome asi tri metre od objektívu.
Zátišie divých ruží s medveďom. Ako od impresionistu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára