Príbeh slovenských losov prinášam na tieto stránky už skoro dva roky. Anabáza Merga a Embly nedopadla dobre. Smrťou nádejnej matky sa jedna etapa života skončila aj pre Merga. Jedným z výsledkov ich spolužitia bolo, že nesplodili potomka. Druhú šancu už Merg v tomto zariadení nedostane.
V zálohe je ale los menom Luke, o ktorom som písal na konci októbra. Ten je teraz na rade. Čerstvý prírastok zakúpený preňho v Lotyšsku má meno Maia. Je to jeden a pol ročná samička. Nie je ešte pohlavne dospelá a tak pravdepodobne na jeseň nič nebude. Luke bude musieť byť trpezlivý. Tohtoročná ruja bude preňho smutná. Nádej však umiera posledná. Samička Maia dostala slušivý GPS obojok. Rovnaký ako má aj Luke.
Ešte raz urobila malý okruh a asi uznala aj ona, že nie som cudzí a zobrala si bukovú vetvičku. Tú som mal najbližšie po ruke. Aj nozdry si nechala pohladiť. Obora je plná zeleného krmiva ale nahováram si, že je pre nich dôležitá aj spoločenská časť života a fotograf k ich životu proste patrí. Preto prišli. Dúfam, že im to vydrží a bude z toho priateľstvo.
Z Merga sa stal mrzutý samotár skrývajúci sa v húštine. Čerstvé stopy v blate ma k nemu doviedli.
Zdal sa mi smutný. Bol som s ním v ohrade a už ani neútočil. Motal som sa desať metrov okolo neho a nič. Koľko sa v minulosti navystrájal v snahe dostať ma pod kopytá alebo na parohy.
Luke.
Na niektorých fotkách som Lukovi odstránil v postprocese obojok z krku.
Informačný šum spôsobil, že som nemal možnosť vkročiť do ohrady. Vyštveral som sa k obore po vlastných s cieľom chodiť okolo plota a s nádejou, že sa mi ich podarí pozorovať.
Keď som ale prišiel k plotu a videl ten strašný kopec, do ktorého sa ťahá, napadla ma skvelá myšlienka. Odtrhol som chutný agátový konárik a začal ním mávať ako na prvého mája. Popritom som kričal meno Luke. Na moje prekvapenie Luke prišiel. Aký krásny príklad, že aj lenivosť môže byť stimulom pokroku. Zobral si ponúkaný konárik a dokonca sa nechal poškrabkať na nozdrách. Bol tak blízko, že som ho mohol fotiť len mobilom. Musel si ma pamätať z jesenného fotenia. Vtedy som pobehoval vo vnútri obory a tiež ma neskopal. K neznámym ľuďom je extrémne podozrievavý. Ukázal, že má dobrú pamäť. Ja predsa nie som cudzí.
Keď mal Luke dosť mojej spoločnosti, odišiel na desať metrov a ľahol si do trávy.
Chutné maškrty alebo moja spoločnosť museli zaujať aj Maiu. Prišla potichu a tak som ju zbadal až keď sa mi mihla v hľadáčiku. Dokončil som sériu s Lukom a začal sa obzerať po vetvičkách pre ňu.
Maia
Drobučká a krehká
Aj Maia zaľahla. Prišiel čas v kľude ešte raz všetko prežuť a pre mňa zísť dolu k autu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára