O vzťahu marockých rybárov, Tuniakov žltoplutvých a Kosatiek dravých som veľa popísal v blogu v auguste 2015. Odvtedy uplynulo veľa času a situácia sa trochu zmenila. Rybári neustálym plašením dosiahli svoje. Kosatky ustúpili a začali loviť tuniaky na iných miestach. Vo väčšej vzdialenosti od mesta Tarifa. Trip loďou sa predĺžil na viac ako tri hodiny. Cestou sa dajú pozorovať iné morské cicavce a tak plavba ubehne veľmi rýchlo. V deň našej návštevy sa rybárom darilo. Vyťahovali veľké rybiská v cene okolo 2000 euro. Úlovky si uväzovali na bok lode alebo si ich jednoducho nechali v nej. Či boli úspešné aj kosatky neviem. Očividne lovili. Divoko a nepredvídateľne sa opakovane potápali a vynárali na všetkých stranách lode. Skákal som z pravoboku na ľavobok. Z provy na zadok lode a cvakal. Bolo to extrémne ťažké fotografovanie. Pri všetkých delfínovitých je dôležité zachytiť prvých pár desatín sekundy po vynorení hlavy. Vtedy je vidieť papuľu a oči, prípadne dýchací otvor na temeni. Potom je to už len o chrbtovej plutve alebo chvoste. Niekedy sa kosatky nevynárali dlhšiu dobu. Predpokladám, že sa im vtedy podarilo niečo uloviť. Roztrhanie tak veľkej ryby ako je tuniak im zabralo viac času.
Tento starý samec sa volá Camacho a je hlavou jednej z rodín kosatiek žijúcich v okolí. Familiárne mu hovoria Abuelito. Dedko. Spôsobil senzáciu, keď sa ukázal prvýkrát po štyroch rokoch. Všetci sa domnievali, že už to má za sebou. Odborníci dokonca zvolali zasadanie komisie, ktorá podľa fotiek posudzovala či je to on. Domorodci naokolo boli z tohoto pozorovania mimoriadne vzrušení. Z túlačiek oceánom sa im vrátil obľúbený príbuzný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára