Krajina v parku nad plážou Bolonya je viac menej hornatá a popretkávaná množstvom ciest. Niektoré asfaltové a niektoré neupravené. Cesty sú od okolitého terénu oddelené tromi radmi ostnatého drôtu. Bránia zvieratám vstúpiť na cestu a človeku do divočiny mimo chodníkov. Skoro ráno sa dá priamo z auta pozorovať množstvo vtákov. Na fotenie má človek sotva hodinu. Potom slnko pokazí optické vlastnosti vzduchu do takej miery, že fotky sú nepoužiteľné. Okrem fotiek bežných vtákov za a na ostnatom drôte sa mi podarilo aj jedno výnimočné pozorovanie.
Bociany biele
Hltavky chochlaté
Kuvik plačlivý
Pipíška chochlatá
Pŕhľaviar čiernohlavý
Strnádka poľná
Išli sme v aute smerom k pláži, kde sme chceli stráviť celý deň. Všimol som si, že obloha je plná Supov bielohlavých. Za mnou išlo asi 20 áut. Hľadal som miesto kde zastaviť. Nechcel som aby mi skončili v kufri. Odtiaľ som chcel vytiahnuť fotoaparát. V tom som si všimol, že supy začali doslova padať na jedno miesto. Asi 150 metrov od cesty musela byť nejaká zdochlina. Zaflekoval som a vybral foťák. V behu som dával inštrukcie manželke aby si presadla a pokračovala v jazde na pláž. Ešte som si všimol, že keď odišla, ostatní vodiči zostali stáť a pozerali sa na blázna čo sa v kraťasoch predieral bodliakmi k plotu. Prekonal som ostnatý drôt a začal sa približovať k miestu hostiny.
Supy naďalej pristávali. Celé divadlo sa odohrávalo v bodliakovej džungli.
Na zemi ich bola asi päťdesiatka. Rovnaký počet mi ešte stále poletoval nad hlavou.
Pekne som videl ako sa dostali k vnútornostiam.
Keď som sa dostal asi na 30 metrov, začali odlietať. Stiahol som sa a sadol si medzi bodliaky.
Konečne som videl telo. Bol to diviak. Alebo lepšie povedané, čo z neho zostalo.
Zostali len tri najodvážnejšie supy. Alebo najhladnejšie.
Znova som sa priblížil až na 15 metrov.
Odvážlivci sa znovu pustili do žranice. To bol signál pre ostatné supy. Začali prilietať. Opatrnejšie ako v prvom prípade. Stále som stál príliš blízko. Pristávali naokolo obďaleč a k mŕtvole dokráčali. Bol som prakticky medzi nimi. Všade naokolo sedeli alebo kráčali mrchožrúti. Diviak smrdel ako sa na mŕtvolu na slnku patrí. Slabý vietor mi tým smradom plnil nos. Mal som toho dosť. Fotografií som mal ešte viac a tak som zobral nohy na ramená.
Dobrú chuť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára