Ráno šikmé slnečné lúče vyčarili v papradí hru svetiel. Bolo to pekné ale bol som rád keď to skončilo. Veľa by som nenafotil. Prvý medveď mi prišiel našťastie až potom ako sa slnko dostalo do polohy, keď jeho lúče nemohli prejsť korunami bukov naokolo. Bola to mladá asi štvorročná medvedica. Oproti bežne okolo chodiacim obludám bola drobučká a primerane vystrašená. Neustále sa obzerala. A dobre robila. Netrvalo dlho a objavila sa medvedica v ruji nasledovaná Omarom. Fučal tak, že som vedel už minútu pred príchodom, že sa blíži nejaký netvor. Rujná medvedica obkreslila okolo krytu dva veľké kruhy. Omar nelenil a prenasledoval ju. Nešiel však v jej stopách. Cestu si skracoval krížom cez pomyslený kruh. Išiel ako nosorožec. Nebral ohľad na mladé stromčeky. Neobchádzal ich. Rovno ich ramenami váľal. Musel predsa šetriť sily. Ešte ho čakalo samotné párenie. Dvadsaťkrát za deň.
Mladá medvedica neváhala a keď zistila, že sa blíži Omar, zdrhla.
Omar
Škrábanie chrbta o strom mi Omar ukázal aj minulý rok.
Tu sa mi na moment stratili z dohľadu. Možno si vybrali intímnu chvíľu.
Naháňačka skalami pokračovala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára