Bielovežský prales sa rozkladá na území Poľska a Bieloruska. Spolu 1418 km² pôvodného pralesa, ktorý v ďalekej minulosti pokrýval strednú Európu. Za účelom ochrany tohoto prírodného zázraku zriadili vlády oboch krajín na svojich územiach národné parky. Na viacerých miestach som sa dočítal o plote po celej dĺžke hranice. Mali sme možnosť prísť až na vzdialenosť 200 metrov k bieloruskej hranici a nevideli sme na nej plot. Trochu prekvapenie. Možno už bol odstránený. Mali sme možnosť navštíviť aj bieloruský NP ale bolo na to treba nejaké poplatky a nevyhnutná administratíva. Nevyužili sme túto možnosť.
Centrálna najhodnotnejšia časť poľského parku je v zásade neprístupná. Dá sa prejsť len jednou jedinou lesnou cestou. Od modrého k červenému krížiku. Pôvodný prales ( dve tmavo zelené časti ) je sčasti extrémne hustý zmiešaný les a sčasti mokraď.
Je obkolesená tromi distriktmi, ktoré už prechodné sú. Cesty a chodníky sú značené ako u nás. Distrikty sú plné menších neprístupných rezerwatov ( tretia najtmavšia zelená ), ktoré chránia lokálne hodnotné časti lesa. Pôvodný prales je tak neprístupný, že ani zubry, cieľ našej cesty, sa v ňom nezdržujú bežne. Trávia v ňom len letné horúce dni. Jeseň, zimu a jar trávia prevažne v severnom distrikte na otvorených pasienkoch. S tým sme počítali, keď sme cestu plánovali. Babie leto nám ale urobilo škrt cez rozpočet. Extrémne teplo zahnalo zubry späť do pralesa. Ukázal sa len jeden. Na pár sekúnd. Ranné mrazy pritom sľubovali miernu nádej ale po východe slnka a hneď po rozpustení hmiel bolo už zase na tričko. Večerné plíživé hmly a ochladenie nás trochu prebralo ale zubry na to nebrali ohľad. Mám podozrenie, že spolupracujú s miestnymi hoteliérmi. Nie je to treba. My by sme prišli aj tak druhý krát. Počas štyroch dní sa samozrejme podarili aj nejaké iné druhy ale najväčšieho európskeho zvera nenahradili.
Je obkolesená tromi distriktmi, ktoré už prechodné sú. Cesty a chodníky sú značené ako u nás. Distrikty sú plné menších neprístupných rezerwatov ( tretia najtmavšia zelená ), ktoré chránia lokálne hodnotné časti lesa. Pôvodný prales je tak neprístupný, že ani zubry, cieľ našej cesty, sa v ňom nezdržujú bežne. Trávia v ňom len letné horúce dni. Jeseň, zimu a jar trávia prevažne v severnom distrikte na otvorených pasienkoch. S tým sme počítali, keď sme cestu plánovali. Babie leto nám ale urobilo škrt cez rozpočet. Extrémne teplo zahnalo zubry späť do pralesa. Ukázal sa len jeden. Na pár sekúnd. Ranné mrazy pritom sľubovali miernu nádej ale po východe slnka a hneď po rozpustení hmiel bolo už zase na tričko. Večerné plíživé hmly a ochladenie nás trochu prebralo ale zubry na to nebrali ohľad. Mám podozrenie, že spolupracujú s miestnymi hoteliérmi. Nie je to treba. My by sme prišli aj tak druhý krát. Počas štyroch dní sa samozrejme podarili aj nejaké iné druhy ale najväčšieho európskeho zvera nenahradili.
Ranné prízemné mrazy
Mrázik aj s hmlami
Los mokraďový
Diviak lesný
Kačice divé
Tesár čierny
Jeleň lesný
Babie leto
Hranica s Bieloruskom
Mlynárka dlhochvostá
Kolibkárik čipčavý
Pinka severská - Ikavec
Stehlík čížavý
Ostoja zubrov. Plotom sú ohradený ľudia.
Srnec lesný
Ostoja je miesto, kde majú zubry vytvorené podmienky, kde v kľude a hojnosti prečkajú zimné obdobie. Tu sú prikrmované a pozorovateľne zabezpečujú, že nie sú človekom stresované.
Zubor hrivnatý
Plíživé večerné hmly
Líška hrdzavá
ISO 10000. Čas ísť domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára