Po návrate z Fínska to v CHKO Pálava vyzeralo tak, že už je vymaľované. Kto je kto na rujovisku je už asi vybojované, samičky sú rozdelené a po lese sa potulujú osamelé samce. Už ale neručia s takou intenzitou ako minulý týždeň. Väčšinou sú to príliš mladé alebo staré jedince. Nájdu sa však aj také, čo sa bojov o lásku aktívne zúčastnili a utŕžili pri nich nejaké zranenie. Jeden ťažko kríval na prednú nohu a druhý rozdýchaval vybité oko. Očná buľva mu úplne chýbala a obrovský opuch musel riadne bolieť. Prechádzal som dubovým lesom, keď som započul rachot otĺkaných parohov. Bol som asi 150 metrov od súperov. Podľa parohov to boli mladšie jelene. Na okolo neboli žiadne lane. Bol to len športový súboj dvoch faganov, ktorí potrebovali vypustiť paru. Celé to trvalo asi 5 minút. Súboj bol vyrovnaný. Na koniec to jeden z nich vzdal a víťaz ho vytlačil z rujoviska.
Krívajúci jeleň v najlepšej kondícií musel odísť predčasne na striedačku.
Čas od času som si všimol, že ma z lesa pozorujú zvedavé oči. Pomedzi kmene stromov ma sledovali osamelé existencie.
Vybité oko určite bolí, vyradí matadora zo súboja a je nežiadúcim suvenírom na zvyšok života.
Veľký opuch musí nepríjemne tlačiť a bolieť.
Po súboji víťaz soka vyhnal z bojiska.
Potom nasledovalo víťazovo zbesilé oblizovanie, ktoré trvalo dlhšie ako samotný súboj
Nakoniec slabo zaručal a nič. Nič nebolo. Lane už sú rozdelené medzi veľkých chlapcov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára