Prelom septembra a októbra je vo Vysokých Tatrách povestný svojim pekným počasím. Treba ho však vystihnúť medzi upršanými dňami. Predošlé dni boli plné hmly a sneženia. Našťastie v deň nášho príchodu sa ukázalo slnko a hory nám predviedli trojdňovú nádheru. Slnečné lúče sú ešte stále silné a tak zo snehu zostali len zvyšky a aj to len vo vysokých polohách. Vybrali sme sa do Malej Studenej doliny. V pláne boli len stredné polohy ale nakoniec sme vyšli až k plesám v okolí Téryho chaty. Cestou hore sme kontrolovali žľaby na oboch stranách doliny ale okrem kŕmiacich sa vtákov sme nemali šťastie na nejakú zver. Až na alpínskych lúkách v kotline Piatich spišských plies som ponaháňal zopár Kamzíkov vrchovských. Dobrovoľne priznávam, že to nebola ťažká robota. Boli pokojné a dovolili mi prísť na zhruba 15 - 20 metrov. Obďaleč si manželka užívala slnečný kúpeľ a meditáciu v objatí skál. Ja som sedel v protisvahu na suchej tráve, fotil a nevysielal signály, ktoré by mohli kamzíky vyhodnotiť ako nebezpečie. Idyla nám vydržala až do chvíle, keď slnko zašlo za Prostredný hrot. V tom okamihu sa ročné obdobie zmenilo. Citeľne sa ochladilo a začalo mrznúť. Na chodníku sa začal tvoriť ľad. Nastal čas bezpečne zísť dolu.
Ústie Malej Studenej doliny
Krivonos smrekový
Zlomisko
Sýkorka uhliarka
Králiček zlatohlavý
Orešnica perlavá
Kolibkárik čipčavý
Téryho chata - cieľ nášho výletu.
Žltochvost domový
Nie moja, Alah ti nepomôže. Musíš to vyšliapať sama.
Kotlina Piatich spišských plies
Ľabtuška vrchovská
Na alpínskych lúkách zostali len zvyšky minulo týždňového snehu.
Vrchárka červenkastá
Endemický Kamzík vrchovský tatranský- pýcha našej prírody.
Dievča a skala.
Postupujúcim tieňom sa teplota rapídna znižovala. Nastal čas utekať do nižších polôh. Opatrnosti na zľadovatených chodníkoch nie je nikdy dosť.
Chceli sme zísť dolu po vlastných. Nie ako ten nemecký 67 ročný zúfalec, ktorý na druhý deň vypadol z Priečneho sedla a ktorého na trikrát zachraňovali vrtuľníkom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára